Minulú stredu si „bývalá“ srbská provincia Kosovo pripomenula druhé výročie jednostranného odtrhnutia a vyhlásenej takzvanej nezávislosti. Oslavy neboli príliš bujaré, veď je kríza a obyvateľstvo už dávno prišlo na to, že nezávislosť nie je prosperita.

Pohlavári kosovských separatistov vyhlásili nezávislosť Kosova 17. februára o 15:49 stredoeurópskeho času.  Ešte v ten istý deň stihla Kosovo ako nezávislý štát uznať Kostarika. Hneď na druhý deň uznalo tzv. kosovskú nezávislosť šesť ďalších krajín, v čele s USA (Francúzsko, Afganistan, Albánsko, Turecko, Veľká Británia). V prvý mesiac existencie nezávislého samostatného Kosova ho uznalo 27 krajín, pri prvom výročí to bolo 54 krajín a dnes, pri druhom výročí je to 65 krajín. Slovensko medzi ne (zatiaľ) nepatrí. Ale čo nie je, môže byť. Snaha zapáčiť sa mocným je silným lákadlom, tento „pragmatizmus“ ide naprieč celým politickým spektrom Slovenska. Nie je to tak dávno, čo sa slovenská diplomacia preslávila pri hlasovaní Valného zhromaždenia OSN o tzv. Goldstoneovej správe príkladným vlezdoprdelizmom.

Väčšina tradičných kritikov islamu vyhlásenie kosovskej nezávislosti viacmenej odignorovala. Teda vzali ho na vedomie, ale neokomentovali ho pre nich typickou znôškou islamofóbnej propagandy. Čo už mali robiť, keď nezávislé Kosovo vzniklo z vôle USA? Tá pre nich vždy bola, je a asi ešte aj dlho bude najvyšším zákonom. Keby aj nie zákonom, tak zdrojom obživy určite. A čo sa týka európskeho teritória, US doláre putovali východným smerom len a iba na kritiku srbskej krvilačnosti, ruskej rozpínavosti a eurohegemónie.

Druhá skupina kritikov islamu si ale obrúsky pred ústa nedávala. Mnohí jej členovia totiž nemajú žiadnu úctu k mocnému partrónovi za Atlantikom a s radosťou kritizujú aj také jeho činy, aké u svojich obľúbených mocností nevidia.

Tak sme sa dozvedeli, že nezávislosť Kosova je ústup nátlaku moslimského sveta, že Kosovo je islamskou časovanou bombou v Európe, nástupiskom radikálneho islamu či dokonca predmostím islamom ospravedlňovaného terorizmu na starom kontinente.

Skúsme však trošku jednoduchej matematiky. Na stránke Kosovo vám ďakuje „ktorá nie je žiadnym spôsobom spojená s kosovskou vládou“ si pozrime niekoľko štatistických údajov: Kosovovo uznalo 33.85% štátov združených v OSN, 81.48% krajín Európskej únie, 85.71% krajín združených v NATO, ale iba 26.32% krajín Organizácie islamskej konferencie a 27.27% krajín Arabskej Ligy. Prečo krajiny, ktorých obyvateľstvo v drvivej väčšine vyznáva islam, nepodporia svojich bratov vo viere? Žeby preto, že problém Kosova nie je problémom islamu? Žeby preto, že tam ide o niečo iné?

Ale nie, to určite nie. Objavitelia  a čitatelia protokolov islamských mudrcov určite nájdu iný dôvod.

Autor pôsobí v Káhire

Súvisiace články:

• Dobrí a zlí?
• Kosovská nezávislosť- No a čo.