Už dlho sa poznáme s kráľom Svätoplukom. Najprv ako deťom nám rozpávali legendu o troch prútoch. Neskôr nám čítali rozprávky o hrdinoch z jeho obdobia. Potom sme sa učili o knihách, ktoré boli napísane o jeho živote, či už od J. Hollého alebo od Ivana Stodolu. Niektoré sme museli povinne čítať. Dokonca mnohí z nás boli aj na opere od Eugena Suchoňa Svätopluk. Ja a Svätopluk sme prežili toho spolu veľa, asi ako každý.

 Potom prišla socha Svätopluka. Zdalo by sa , že aj dosť neskoro, ak si uvedomíme dôležitosť tejto tradície pri národnom obrodení v 19. storočí. Vôbec, Štúrovci vytvorili národ pomocou množstva mýtov a legiend. No ak sme prijali skutočnosť, že sme národ, mali by sme prijať aj tieto mýty a legendy za svoje. Prestať konečne so sebatrýznením. Veľa národov sa toľko netrápi so svojimi mýtmi a legendami. Naučili sa s nimi žiť a vnímať ich v kontexte doby.

 Svätopluk vytvoril základy pre moderný stredoveký štát, ktorý sa stal svojím fungovaním základom pre vznik a stabilitu Uhorska. Pokračovateľom Svätopluka bol kráľ Štefan. Paradoxne, jeho najväčší význam je v jeho legende. Nikto si nemyslí, že socha má byť vytvorením sna o obnovení Veľkej Moravy. Čím by mohol Svätopluk rozdeľovať?

  Socha nebola prijatá s nadšením, ako aj iné diela v Svätoplukovskej tradícií. Prečo sa tak stalo? Možností je viacero. Buď socha nie je umeleckým dielom s právom na nepresnosti, ktoré sa umeleckým dielam odpúšťajú. Povedzme si úprimne – ani jedno umelecké spracovanie Svätopluka nie je historicky správne. Ale čím je sochárstvo iné ako ostatné umelecké smery?

  Alebo ďalšou možnosťou je, že v tejto dobe nie je Svätopluk vhodnou osobou, ale ktorá historická osobnosť je. Skúsme byť objektívni: Kto na Slovensku či v Európe si zaslúži sochu, lebo nikdy nespravil chybu? Kto je bez viny, nech má sochu. Poradil by som zriadiť komisiu aj pri Európskom parlamente, ktorá by hodnotila vhodnosť sôch v rámci Európskej únie. Bojím sa, že by nám ich tu veľa neostalo. No tam, kde sa ničia sochy a nové nestavajú, neviem, či je budúcnosť.

  Určite by sme mali byť radi, že sa do tejto diskusie s vervou zapojili historici. Ale skutočne sú jediní, čo majú k tejto debate čo povedať? História nie je exaktná veda a téma Svätopluka, to nie sú len dejiny. I keď častokrát vzniká dojem, že nemilosrdnejší historici ako tí slovenskí hádam ani neexistujú. K tejto téme majú čo povedať literáti, učitelia, rodičia. Lebo ak je táto socha problémom, mali by sme premiestniť Hollého Svätopluka zo školskej literatúry do trezoru a aj Suchoňovu operu Svätopluk by nemali hrať v Slovenskom národnom divadle. Rodičia a učitelia by nemali spomínať tri prúty kráľa Svätopluka, lebo nie sme si istí, či mal troch synov a dokonca či sa tak udialo.

  Ideálne by bolo premiestnenie sochy Svätopluka pred okna pána Sulíka, aby náhodou nezabudol, že možno bude ešte rád, ak bude k nemu história milostivá.