Má to čudnú pachuť. Najskôr chodí minister vnúra Daniel Lipšic po „osadách“ so svojím poradcom pre „rómsku kriminalitu“ Krajňákom.

Potom  oznámi, že na Rómov bude posielať špeciálnu políciu. Znie to ako nechcená  pocta policajtom, ktorí zabili počas výsluchu Karola Sendreia. A teraz sa dozvedáme, že vyšetrovací tím, ktorý mal objasniť vraždu Daniela Tupého z pred piatich rokov na bratislavskom Tyršovom nábreží začiatkom novembra, prestal pracovať. Nakoniec môže sa to zdať logické. Vytvárať špecializované policajné tímy je v každej krajine luxusom a väčšinou sa tak stane iba v prípadoch obzvlášť brutálnych vrážd, alebo únosov detí. Vražda Daniela Tupého takou vraždou bola, no polícia ju nebola schopná  objasniť tak, aby boli hlavní podozriví odsúdení. Neviem či to je preto, že v tejto krajine sa po každých voľbách menia zrejme ešte aj pochôdzkari podľa ich politickej príslušnosti, alebo preto, že domáce kriminálne seriály nemotivujú talentovaných ľudí stať sa vyšetrovateľmi tak, ako Experti.

V každom prípade vyslal minister Lipšic mrazivý signál. Určite existuje milión  dôvodov, ktorými si svoje rozhodnutie obháji. Mám z toho ale veľmi zlý pocit. Lipšič patrí k tým  politikom, ktorý obhajuje trest smrti a zároveň bráni právo  na šírenie tzv. Osvienčimskej lži. Vďaka posledne spomenutému je Hitlerov Mein Kampf v slovenských kníhkupectvách  a Matica slovenská sa  nemusela v minulosti neoľudácky pýriť, keď z jej tlačiarne vychádzala neonacistická propaganda.

Ktovie aký odkaz chcel vlastne Lipšic vyslať svojim voličom, keďže si pamätáme ako veľmi mu záležalo na tom, ako ho verejnosť vníma. Nehovorí nám náhodou minister, že  tento prípad  definitívne vzdal a kapituloval tak pred spletencami mafiánsko-neonacistických bratislavských skupín? Alebo nám chce povedať, že vyšetrovatelia budú môcť lepšie na prípade pracovať v rámci kriminálky, kde budú mať okrem Danielovej vraždy denne na stole ďalších desať neobjasnených spisov? Alebo že slovenská spoločnosť vlastne žiadne špeciálne vyšetrovacie skupiny nepotrebuje, lebo tie, ako poznáme z nedávnych dejín slovenskej politickej kriminalistiky predstavujú vždy nebezpečenstvo, že sa premenia na paralelné zdroje moci?  

Ovládanie polície, prokuratúry, tajných služieb, hľadanie vnútorných nepriateľov kresťansko- demokratického poriadku bolo vždy obľúbenou činnosťou KDH. Je to taká konzervatívna úchylka. Byť na jednej strane za čo najmenej štátu, no mať pevne pod kontrolou to, čo z neho ostalo. Netreba zabúdať, že Daniel Lipšic, ktorého aj mnohí liberáli považujú za rozumného politika je  takisto odchovaný na tradíciách kultúrno-náboženského konšpiracionizmu , príbehoch o udatných  generáloch SIS a legendách politickej martyrológie.  Slovenská spoločnosť mu určite zatlieska za to, že sa budú môcť neonacisti húfne hlásiť do protirómskych policajných jednotiek. No definitívne pochovanie Danielovej vraždy iba potvrdí, že aj tento minister považuje extrémizmus iba za bezobsažný vynález liberálov.

Text vychádza aj v denníku Pravda