Keď bežný človek číta sedem otázok z dotazníka, ktorí zaslali traja mladí kňazi slovenským biskupom, je dosť možné, že im pramálo rozumie. Správa o tom, že slovenská cirkev sa čistí od kacírov sa však na pár dní stala jednou z najčítanejších a najkomentovanejších správ v slovenskom mediálnom priestore. Kríza autority sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Napríklad aj tak, že si autoritu v inštitúciách, ktoré sa s ňou stretávajú, uzurpujú rôzne skupiny.

V náboženských združeniach sa takéto pokusy takmer vždy spájajú s apelom na najvyšší konštitučný princíp takýchto spoločenstiev. Aj preto mladíci nasadili vysokú latku, lebo sa stávajú Božími advokátmi a v mene najvyššieho a pred jeho majestátom volajú na zodpovednosť biskupov. Tí sa tešia v duchu tej istej interpretácie autorite najvyššej: „Prosíme, odpovedzte verejne pred Božím ľudom na tieto otázky:“ Takže dialóg je jasný: Kto z koho? Poďme si preto zatipovať.

Nasleduje sedem otázok, ktorým rozumejú snáď aspoň oni sami: „Veríš, že za nás, a teda aj za teba a za tvoje hriechy, Pán Ježiš Kristus zomrel na kríži a na tretí deň vstal z mŕtvych, a to reálne a historicky?“ Otázka to nie je zlá. Tu by snáď biskupi mohli odpovedať áno.

Druhá otázka znie: „ Veríš, že v nikom inom niet spásy, len v Ježišovi Kristovi?“ Aj tu som si dosť istý, že všetci biskupi by odpovedali kladne. Na otázku: „Považuješ homosexuálnu aktivitu za ohavnosť a smrteľný hriech?“ katolícki biskupi záporne ani odpovedať nevedia.

Otázka „Odriekaš sa historicko-kritickej teológie (HKT) a ducha, ktorý je za ňou?“ znie ako exorcizmus na všetko čo priniesla veda do pohľadu na biblické texty. Výzva aby sa biskupi zriekli zdravého rozumu by asi narazila na odmietnutie. Nie je to však celkom isté.  Všetky tri slová spojenia historicko-kritická teológia sú pre slovenský biskupský zbor podozrivé. O ich pôvodcovi, ktorým sa na prelome 19. a 20. storočia stala tzv. religionsgeschichtliche Schule ani nehovoriac. Aj tu teda môžeme hypoteticky čakať kladnú odpoveď.

Lahôdková otázka:  „Odriekaš sa ducha synkretizmu s pohanstvom, ducha relativizmu a falošnej interpretácie Nostra aetate i tzv. ducha Assisi?“ by si zaslúžila dlhšie pojednanie. Predpokladaná odpoveď slovenských biskupov: neodvažujem sa povedať, že by otázke nerozumeli, preto čestne priznám, že neviem.

Výzva postupne naberá po narážke na Assisi a ekumenické modlitebné stretnutie moderované Jánom Pavlom II. osobnejšie črty: „Odriekaš sa satana a démonov, predovšetkým tých, ktorí dnes pôsobia skrze rôzne skryté formy mágie a veštenia (homeopatia, akupunktúra, hypnóza, veštenie kyvadlom, prútikom) a tiež skrze ducha New Age?“ Prečo nie? Komu sú už dnes sympatickí démoni a prútikari. Smelo sa ich môžeme odrieknuť. 

A posledná výzva? „Odriekaš sa ducha, ktorý pôsobí skrze slobodomurárov, skrze Rotary alebo Lions klub?“ Prečo nie.

Vidím to pri troche šťastia na 7:0 (resp. 6:1) pre slovenských biskupov. Prečo len tých úbohých chlapcov len exkomunikovali? No predsa preto, že oni exkomunikovali ich. Uvidíme, ktoré kúzlo zaberie. Hoci skúsenosť dáva tušiť, že mladí čarodejníci ako napr. Harry Potter vyhrávajú len v synkretických rozprávkach. Skrátka niet nad skúsenosť.

Ak ste náhodou tomuto textu nerozumeli, netrápte sa. Asi takéto diskusie sa v jej lone vedú. V čase, ktorý národné a sociálne  Slovensko žije, je to ukážkový prípad toho, ako je cirkevná agenda vzdialená od reálneho života. Ešteže cirkevných lídrov prijal na novoročný prípitok súdruh prezident. Tomu rozumieme všetci. Nie?