JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Kúzlo nechceného

Kríza žánru | Editorial | Tomáš Profant | 08.03.2013

_ma_small

Tento krátky príbeh ukazuje, ako je možné, že konkrétny priestupok ostane nepotrestaný, napriek tomu, že všetci aktéri sú presvedčení o jeho neetickosti. V našom prípade ide o plagiát, teda o krádež porovnateľnú s krádežou v supermarkete.

Profesne sa venujem problematike „rozvojovej“ pomoci, a to aj tej slovenskej. Pred pár mesiacmi sa mi naskytla príležitosť napísať kapitolu o Slovensku do medzinárodnej publikácie o nových členských krajinách EÚ a „pomoci“, ktorú poskytujú. Prečítal som prakticky všetku slovenskú literatúru na túto tému a narazil na plagiát. Bolo to celkom náhodou, plagiát som čítal hneď po origináli, takže som mal text ešte v čerstvej pamäti.

Tu sa začínajú moje snahy o zaistenie nejakej formy nápravy, ako aj pochybnosti o zmysluplnosti týchto snáh a kontemplácie o udávaní. Napokon vo mne prevážilo presvedčenie, že nie je podľa mňa správne, ak na Ministerstve zahraničných vecí, kde autorka plagiátu na pomerne nízkej pozícii pracuje, je zamestnaná plagiátorka, a tiež, že verejne na túto tému na Slovensku vystupuje.

Takže, odhalil som plagiát. Potom som vypracoval pdf, z ktorého bolo zrejmé, že došlo k okopírovaniu niečo vyše dvoch normostrán a poslal som ho šéfredaktorovi a výkonnému redaktorovi časopisu s tým, že by som bol rád, keby došlo k náprave. Zároveň som si trochu zagoogloval a zistil, že plagiátorka na danú tému obhájila dizertačnú prácu, a tak som sa v emaili zmienil o potrebe preskúmať aj túto prácu a zistiť, či tiež nie je (čiastočným) plagiátom. Dôsledkom môjho emailu bolo, že článok viac nie je prístupný v medzinárodnej databáze, kde časopis sprístupňuje všetky svoje texty. Naďalej však je možné ho nájsť na stránke univerzity, pretože tam sú všetky čísla prístupné v celku v pdf. Na moju snahu o preskúmanie dizertačnej práce pán šéfredaktor (a zároveň dekan) odpovedal ako veľmi ho mrzí, čo sa stalo, avšak „[p]rávna úprava v Slovenskej republike [mu], bohužiaľ, neumožňuje podniknúť prísnejšie kroky,“ takže aj keby tá práca bola plagiátom, nemá zmysel ju analyzovať, pretože by to k ničomu neviedlo.

Tu sa prvýkrát ukazuje kúzlo nechceného. Všetci vieme, že plagiátorstvo je zlé, prijímame najrôznejšie kódexy (alebo ich odpisujeme z kódexov zahraničných univerzít), ale napriek dobrej vôli, v konečnom dôsledku plagiátorov a plagiátorky tolerujeme.

Nevediac, čo robiť, som sa obrátil na kamaráta pracujúceho v oblasti protikorupčnej politiky, ktorý mi dal kontakt na kamarátku z mimovládneho sektoru zaoberajúcu sa školstvom a aj takýmito záležitosťami. Vymenil som si s ňou niekoľko emailov, z ktorých bolo zrejmé, že by bola rada, keby sa to vyriešilo, ale mal by som dať podnet na disciplinárnu komisiu v škole, prípadne na akreditačnú komisiu. Mimovládka by mi mohla poskytnúť inštitucionálne krytie, ale problémom je, že nevieme naisto, či dizertačná práca je plagiátom alebo nie. Takže to by bolo najprv treba zistiť.

Opäť sa tu prejavuje naše kúzlo. Z emailov bolo zrejmé, že mimovládkarka nemá čas teraz ísť analyzovať niekoho prácu (a ťažko sa jej čudovať, keď isto musí zháňať granty a inak zaisťovať svoju obživu). Analýzy nech robia iní.

Keďže som už predtým so školou komunikoval, nemal som viac chuť sa tým zaoberať a celú vec by som hodil za hlavu, avšak naskytla sa mi príležitosť na verejnej debate diskutovať s novinárkou z celoštátneho denníka, ktorá sa zaoberá podobnými kauzami. Z jej odpovede bolo zrejmé, že sa jej tiež zdá, že je potrebné sa prípadom zaoberať, ale plagiátorka nie je vysokopostavenou osobou, takže pre čitateľov by to nebolo zaujímavé. Navyše, taká analýza plagiátu je náročná a ona nestíha analyzovať ani všetkých politikov a političiek, nieto aby ešte analyzovala aj práce úradníkov a úradníčiek na ministerstvách. Nuž opäť, môže sa jej niekto čudovať, keď aj taký celoštátny denník musí v prvom rade predať svoj náklad?

Napokon som si povedal, že aspoň budem informovať autora, ktorého autorské práva boli porušené. Ten sa mi poďakoval za námahu a odpovedal nasledovne: „Len pre vašu informáciu nebudem v tejto veci nič robiť (…), pretože sa domnievam, že úspech v práci si aj tak musí človek vybudovať vlastnou prácou a jedno odpísanie nikomu v ničom nepomôže. Na školách by však mali študentov viesť k tomu, aby sa nejaké princípy dodržiavali.“ A zase – človek, ktorý plagiátorstvo nepodporuje, ale v tejto konkrétnej, do istej miery vlastne malichernej, záležitosti nebude konať.

Zdá sa, že som poukázal na nedostatočnosť konania všetkých zúčastnených aktérov. Zároveň ich ale chápem a vonkoncom ich nechcem odsudzovať. Seba aj čitateľov a čitateľky som postavil do role spravodlivo rozhorčených, ktorí chcú spravodlivosť a domáhajú sa jej. V skutočnosti som sa ale aj ja zachoval rovnako ako všetci ostatní. Nešiel som do knižnice, aby som analyzoval, či celá dizertačná práca je plagiátom alebo nie, akurát som vypisoval maily ľuďom, o ktorých som si myslel, že by niečo také mohli zariadiť. Veď to nie je moja robota, mám dosť svojich starostí.

Posledným aktérom, ktorý sa, predpokladám, zachová podobne, je čitateľ alebo čitateľka. Tiež má dosť svojich starostí. Prečíta si článok, povie si, aké je to tu na tom Slovensku hrozné a vráti sa od prokrastinovania k práci. Ale má šancu konať. Na požiadanie rád pošlem podklady (som na FB, takže tam mi môžete poslať správu aj keď nie sme priatelia). Takisto rád pánovi ministrovi, alebo niekomu z ministerstva prezradím, o koho tu ide. Nech voľakto túto prácu urobí, hlavne ale nech to nie som ja.

Verí ale skutočne niekto, že sa to vyrieši? (A čo by bolo vhodné riešenie?) Kľudne by som sa aj stavil, že k žiadnej náprave nedôjde. A tak kúzlo nechceného preukáže svoju magickú silu. Nikomu sa nechce urobiť to, čo by viedlo k výsledku, o ktorý (takmer) všetci usilujeme. A tak k nemu nedôjde.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 41 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 13.03.2013 (Deb)

Diskusia k článku obsahuje 2 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist