Ani zničením múmie nepoľaví duchovný život v Tepličke. Pre televíziu Markíza to povedal miestny duchovný v reakcii na zvláštny atentát, ktorý spáchal psychicky narušený muž. Miestny schizofrenik - voľakedy dedinský čudák - pred viac ako mesiacom, spálil múmiu Žofie Bosniakovej.

Po tejto vete som nevedel, či sa mám báť, alebo si vydýchnuť, či dokonca zablahoželať nešťastníkovi, že, aj keď za cenu zničenia archeologickej pamiatky, vrátil obyvateľov obce k prioritám duchovného života.

 Pri všetkej úcte k mŕtvym totiž medzi ne celkom určite nepatrí uctievanie vystavených mŕtvol, čo by aj sebacnostnejších a statočnejších šľachtičien našej starej uhorskej vlasti.

Keby som bol bestsellerový konšpirátor Dan Brown, autor Da Vinciho kódu, napísal by som román o tom, ako sa konečne podarilo protestantom zorganizovať atentát na už mŕtvu katolícku dámu Bosniakovú. „Banda vlkodlakov,“ povedal by pred 150 rokmi Van Helsing, keby si v Londýnskej kaviarni prečítal správu, že v hornom Uhorsku došlo po útoku na vystavenú múmiu k rozpadu oficiálneho náboženstva.

Zabíjanie mŕtvych je v európskom stredoveku považované za rituálnu bodku, ktorá definitívne posiela na druhý svet nešťastné bytosti, z ktorých sa stali upíri, vlkodlaci, alebo víly. Slovensko patrí historicky do regiónu, kde grófka Báthory prosila o pomoc sedmohradské knieža Betlena, aby ju ochránil. So zázračne zachovalými telami uhorskej šľachty máme veľké historické a literárne skúsenosti - Pállfyho plačúca hrobka na Bojnickom hrade, múmia Žofie Serédyovej na Krásnej hôrke a samozrejme Vlad Tepeš, muž, ktorý preslávil celú časť Európy od Budapešti cez Transylvániu po Moskvu ako miesto, kde nie je dobré ocitnúť sa v noci v lesnom údolí.

Duchovný život na Slovensku je zničený bez ohľadu nato, či útočník považoval múmiu Žofie za niečo, čo sa výrazne odchyľuje od obrazu, aký si o sväticiach robíme od čias, ako nás to naučili talianski maliari. Slovenské televízie vo svojej poľovačke na všetko mimoriadne ešte dokázali z chorého vypáčiť, že múmiu považoval za bosorku, či ježibabu, ktorá ho v noci chodievala strašiť. Na jeho výpovedi sa nejaví nič patologické, skôr do dôsledkov potvrdzuje to, že nie náhodou už ľudia neolitu pochopili, že mŕtvych treba kvôli symbolickému poriadku pochovávať a nenechávať ich sedieť pri vchode do jaskyne až dokiaľ sa nerozpadnú...

Údajný slovenský duchovný život teda zahaľuje hustý tieň  perverzity, ak jeho veľká časť, ako sa dozvedáme, stojí na postave, ktorá je výrazom vhodnejšia predsa len do angažovaného hororu Daria Argenta alebo Maria  Bavu - z čias, keď títo Taliani vytvorili zlatý vek európskeho hrôzostrašného filmu.

Vyčítať chorému človeku, že v ňom pohľad na smrťou zohavenú ženu vyvoláva paniku, je totiž najlepším dôkazom toho, v akom stave sa dnes spomenutý  „slovenský duchovný život“ vlastne nachádza.

Keďže ale naše cirkvi považujú zrejme za prioritu riešiť reštitúcie, pozerať ľudom do spální či hystericky komentovať prezidentské voľby, je celkom prirodzené, že ľudia siahajú po niečom, čo im je zdanlivo dostupnejšie ako obdivovanie vystavených mŕtvol.

Medzi také šikovné a pohotové spolky patrí Nová Akropolis. Na prvý pohľad takmer osvetová organizácia, ktorá veľkoryso ponúka prednášky o filozofii. Plagátiky o stretnutiach NA visia aj v renomovaných bratislavských kníhkupectvách. Samotná organizácia si na svojich stránkach dokonca vo všetkej nevinnosti žiada o 2 percentný príspevok na podporu vzdelávania. V skutočnosti je však NA pseudonáboženská sekta, ktorá sa preslávila v zahraničí tým, že posiela svojich najvyššie zasvätených členov - teda takých, čo zaplatili najviac - na paramilitantné tréningy do Latinskej Ameriky. Tam si môžu pod vedením bývalých vojenských inštruktorov vyskúšať pocit intelektuálneho a vojenského Nadčloveka, bytosti, ktorá podľa učenia sekty ovládne budúcnosť.

Slovenský duchovne nenasýtený človek to naozaj nemá jednoduché. Môže si vyberať medzi nešťastnicou, ktorá by celkom dobre zahrala vo filme Múmia urodzenú milenku faraóna, oficiálnymi cirkvami, ktoré majú pokušenie starať sa viac o ich vplyv na politikov a médiá, a sekty, ako Nová Akropolis.  No a keďže už Komenský veril, že najlepšou ochranou pred hlúposťou a poverčivosťou je vzdelanie, môžeme sa všetci prihlásiť do „gymnázia“ v  spišskej obci Hnilčík, kde kult lesnej žienky Anastázie robí študentom z labyrintu srdca peklo sveta.

Text vyšiel v týždenníku Žurnál