JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Láska je lístok na perón

Kríza žánru | Editorial | Beata Beregrad | 10.04.2015

_ma_small

Lístok na perón bola v dopravnom dávnoveku zámerná strata peňazí a času. Človek sa mohol s odchádzajúcim cestujúcim pokojne rozlúčiť v staničnej hale, ale radšej dobrovoľne vystál rad, kúpil si papundeklový obdĺžnik za 60 halierov a to len preto, aby smel toho, na kom mu záleží, odprevadiť až k dverám vozňa. Dúfal pritom, že mu napadnú dôležité slová, že ich vypovie. Skončil však so žieravým pocitom, že sa to nepodarilo, nešlo to. Čitateľ si môže urobiť vlastnú bleskovú rekapituláciu toho, či by mu niekto za ten lístok stál a koľko vlakov už nechal odísť. Pocit zlyhania dostáva ako bonus ku knihe.

Dozvieme sa, že rozprávač príbehu sa volá inak ako tvrdí poštová schránka. Jeho meno je Čimborazka, dobré meno, bilabiálne, rytmické, zaručene nič neznamená. „Je to slovenský prepis pôvodného slova, ktoré nejestvuje v nijakom jazyku.“ (str. 12). Dozvieme sa, že „Tým slovom sa označuje, čo zostane z človeka, keď ho vytiahnu spod lavíny. Keď telo možno ešte dožíva, ale prestalo produkovať dušu.“ (str.75). Čo spustilo lavínu? Kto? V tomto prípade malá zmena v chémii mozgu jeho manželky. Magdaléna, ktorá bola kedysi Lienka, prvá žena, pri ktorej sa učil byť mužom, vždy prítomná a tolerantná, jedného dňa začala strácať vrásky, pretože začala strácať pamäť a kde nie je trápenie a spomínanie, tam je pleť hladká a bez mimiky. „Zmena je kompletná a trvalá, akoby sa zo svojej tváre vysťahovala.“ (str.43). Telo zostáva, je naďalej funkčné a nepoškodené, ale aký má význam bez duše, ktorá sa vonkajšiemu svetu otočila chrbtom, pýta sa rozprávač príbehu.

Človek, ktorý rozpráva príbeh postupného odchodu svojej družky dovnútra seba samej, je kvôli samote, v ktorej sa na prahu staršieho veku ocitá, na poľutovanie. Aj keď budí súcit, je to len do istej miery, pretože tvorca nechal svojho hrdinu spáchať zopár skutkov, vďaka ktorým sa hladina sympatie nevyleje nezriadene z brehov. Nebol zlým manželom, ale ani mimoriadnym. Ako vraví, nebol verný žene, ale sebe. Odriekol jej veľa. Kvetované záclony, vstavanú skriňu, dieťa. Miesto toho jej kúpil psa. Všetko odtiaľ potiaľ. „Ale to najzákladnejšie a trvalé zlyhanie bolo, že som mal z nás dvoch dlhšiu ruku a držal som si ju ňou od tela.“ (Str.53).

Kto sa nebojí Alzheimera či demencie, nech hodí. Niečím, čoho názov si ešte pamätá. Existuje niekto, kým neprebehne záchvev úzkosti, ak blížnym unikajú mená a súvislosti, kto si nerobí starosti ak začne zabúdať výročia, kľúče, meno toho herca z krimiseriálu a PIN kódy? Hlava je odrazu prázdna nádoba. Možno nie prázdna, možno tej duši len nestojíme ani za jedno slovo, je už niekde ďalej, snáď je geniálna, veď hranica je tesná. Volajme preto Magdalénu novým menom, Eugénia. Je rozhodne vznešenejšie, ako Agrafia Nikolajevna, hrdinka Dostojevského fiktívneho románu Idiotka. Toto meno jej manžel dal, keď zabudla písať.

Autor napísal knihu vo forme skladačky. Vodítkom je zvláštne číslovanie kapitol, ktorých je päť, s podkapitolami označenými písmenami abecedy. Nenasledujú, ako je bežným zvykom, za sebou v chronologickom poradí, lež v takom, ako sa autorovi práve zapáči alebo ako pobehujú hlavou rozprávačovi pri márnych pokusoch o zenovú meditáciu v pololotosovom sede. Jedna spracúva spomienky na mladosť, iná rozhovory s priateľom vedcom, ďalšia neradostnú prítomnosť. Čitateľa preto môže pochytiť nápad knihu rozstrihať a poskladať v správnom poradí, už len z tej čírej zvedavosti, čo by z toho vyšlo.

Vilikovský je majster podchladeného písania, nesentimentálnosť je jeho druhé krstné meno a jedna z najväčších spisovateľských predností. A ak použije niektoré zo svojských prirovnaní, málo slovami vypovie viac, než by utáranejší snaživec vyjadril niekoľkými stranami textu. „Aby k splynutiu mohlo dôjsť, musel by dotyčný zo svojej duše aspoň na kuse vycúvať a urobiť tomu druhému miesto, a to sa natrvalo a bez následkov nedá.....ale vyskytujú sa také chvíle, keď dve duše, hoci aj putujúce v protismere, prechádzajú popri sebe a kývnu si priateľsky na pozdrav ako vodiči električiek premávajúcich po tej istej trase. Dnes viem, že nič viac, ako tieto vzácne okamihy blízkosti netreba od lásky očakávať.“ (str.99).

 

Pavel Vilikovský

Letmý sneh

Slovart 2014

Kniha je vo finále súťaže Anasoft litera 2015

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 36 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist