Správa z tlače: „V jednom z najvýznamnejších chrámov na Slovensku - Bazilike Sedembolestnej Panny Márie - sa stretlo 150 zaľúbených párov, aby v predvečer sviatku svätého Valentína slávnostným sľubom potvrdili rozhodnutie žiť spolu bez telesných pôžitkov až do svadby.“

Pravá láska vydrží čakať do manželstva, predmanželský sex je hriešny, nesprávny, dokonca škodlivý láske … ak sa nám zdajú takéto myšlienky dnes už prežité a bizarné, nie všade je to tak. V USA sa panenské sľuby produkujú vo veľkom a stávajú sa súčasťou identity mladých veriacich. V posledných rokoch sa tento trend začína prejavovať aj u nás. Odkiaľ teda fúka povestný vietor?

Čo je za tým? Cui bono?

V USA je náboženstvo (aj) biznis. Každý si môže založiť cirkev a kázať svoju pravdu. Ak ju káže dosť atraktívne a priláka dostatočné množstvo veriacich, stane sa z toho dobrý a výnosný obchod, z ktorého sa dá veľmi slušne vyžiť. Veľmi slušne dokáže z viery vyžiť aj obchodná organizácia na distribúciu náboženských pomôcok. K najúspešnejším patrí napríklad LifeWay Christian Resources, založená už v roku 1891. Že sa jedná o zaujímavý obchod, dokazuje hrubý príjem organizácie, ktorý je podľa wikipédie do pol miliardy USD.

V duchu moderného marketingu vyvinula firma obchodnú stratégiu pre mládež  a v roku 1987 vznikol špeciálny produkt sexuálnej výchovy TLW: True Love Waits. Mladí ľudia, ktorí vstúpia do programu TLW, prisahajú na dodržiavanie sexuálnej abstinencie až do manželstva. Samozrejme, jedná sa o slávnostnú ceremóniu s predpísaným scenárom. Ako inak, prísahu treba spečatiť prsteňom, špeciálne dizajnovaným a s licenciou od organizácie. Tá ponúka hneď niekoľko modelov, od lacnejších strieborných prsteňov za 25 USD až po zlatý za 660 USD. Pri údajnom počte 3 miliónov mladých ľudí, ktorí sa do programu zapojili (údaj z roku 2005) sa jedná o celkom slušný obrat. Samozrejme, že prsteň je vhodné doplniť tým správnym tričkom či denníčkom. Skrátka, coprorate indentity ako sa patrí.

Strieborný prsteň

Konkurenčný program sa nazýva Silver Ring Thing (SRT). Založil ho evangelikánsky pastor Denny Pattynom v roku 1996. Jeho cieľom je podľa zakladateľov bojovať s americkou kultúrou posadnitosti sexom, ktorá je vraj byproduktom promiskuity sexuálnej revolúcie 60. rokov. SRT je najrýchlejšie rastúcim programom sexuálnej zdržanlivosti medzi mladými. Web stránka i celá show okolo programu je dizajnovaná s úmyslom pritiahnuť a pobaviť mladých ľudí. Samozrejme, opäť patrí k tomu celý ceremoniál s prísahou a strieborným prsteňom, tentokrát však marketingovo úplne prispôsobený mladým ľuďom. Už plagát a program pripomína skôr diskotéku ako náboženský obrad, čo podujatie v podstate je.

Strieborný prsteň sa úspešne začal šíriť aj na amerických školách za výdatnej podpory Bushovej administratívy, ktorá mu v roku 2004 poskytla viac ako 1,1 milióna USD vládnych federálnych grantov. Americká Civil Liberties Union verejne obvinila ministerstvo zdravotníctva, pretože za vládne peniaze podporuje program propagucúci kresťanstvo na školách, čo je porušením sekulárneho princípu amerického štátu.

Efektivita?

K efektívnosti programov sexuálnej abstinencie bolo robených a publikovaných veľa štúdií. Štúdia z Yale vyslovuje závery, že mladí ľudia s prísahou panenstva síce oddiaľujú o niečo prvý sexuálny styk, ale keď k nemu príde, menej často používajú ochranu. Navyše majú častejšie análny a orálny sex, aby si zachovali panenstvo v biologickom slova zmysle. Harvardský výskum zas tvrdí, že polovica mladých,  ktorí sa zúčastnili prísahy, to po roku popiera. 45% dievčat prisahajúcich na panenstvo, majú análny alebo orálny sex.

Štúdia z Berkeley v Kalifornii zistila, že oveľa efektívnejší je neformálny sľub sám sebe, s ktorým je mladý človek stotožnený, ako formálne ceremónie, ktoré k oddialeniu sexuálneho života nevedú. Prieskumy sú však často problematické. Mladí ľudia, ktorí prísahu porušili, totiž často popierajú, že vôbec nejakú zložili.

Podrobnú štúdiu o programoch sexuálnej abstinencie robili experti Univerzity v Oxforde. Podľa výsledkov zverejnených v British Medical Journal nemajú tieto programy vplyv na výskyt sexuálne prenosných chorôb, ani na vek prvého pohlavného styku. Niektoré štúdie dokonca ukázali vyšší výskyt tehotenstva a sexuálne prenosných chorôb u mladistvých absolvujúcich program sexuálnej abstinencie. Iné štúdie to však nepotvrdili.

Like a virgin….

Žiarivým príkladom veľkolepého sľubu a odlišnej reality je bývalá ikona True Love Waits Britney Spears. Na prelome tisícročí ovplyvnila množstvo tínedžérov svojimi vyhláseniami o tom, že so sexom bude čakať až do manželstva. V čase, keď sexualita prestala byť tabuizovaná a mladí ľudia mali nielen prístup k informáciám o nej, ale sa aj otvorene správali ako sexuálne bytosti, znamenalo priznanie k panenstvu skôr posmešný úškľabok ako uznanie. Skrátka, byť pannou v 18 bolo uncool. Britney sa stala symbolom revolty voči takémuto sociálnemu poriadku. Dievčatá v nej našli symbol toho, že byť pannou a súčasnej peknou a sexi sa nevylučuje, čo bolo určite pozitívom.

Britney sa podarilo zosobniť silný mýtus ženstva, krásnu zmyselnú sexi ženu ako kontra symbol panenstva - v jednej osobe. O tom väčšie sklamanie jej fan club zažil, keď sa v médiách prevalili škandály Britney a skutočnosť, že o panenstvo prišla už ako 14-ročná. Zo slušnej sexi-školáčky a symbolu sexuálnej anti-revolúcie sa stala padlá hviezda (v doslovnom slova zmysle), ktorá dnes popiera akékoľvek panenské prísahy z minulosti a nie je schopná postarať sa ani o vlastno deti.

Čo je zlé na sexuálnej zdržanlivosti?

Najvýstižnejšiu odpoveď na túto otázku som počula od bývalého komisára EÚ pre rozvojovú pomoc: “Na sexuálnej abstinencii nie je nič zlé. Všetci ju skúšame…občas”. Áno, občas v živote prichádzajú prirodzené fázy pohlavnej abstinencie a je to úplne normálne. Nie je však celkom normálne do toho nútiť seba a už vôbec nie iných. Je síce pravda aj to, že zdržiavanie sa pohlavného styku je najlepšou prevenciou pred sexuálne prenosnými chorobami či nechceným tehotenstvom. Našťastie to však nie je jediná možnosť. Dostatok informácií a zodpovedné správanie zaručia rovnaký výsledok.

Problém nastane vtedy, ak mladý človek zlyhá. A to nie je výnimka, skôr pravidlo; samotné programy udávajú, že iba tretina mladých sľub naozaj dodrží a so sexom čaká až do manželstva. A čo zvyšok? Tí sa správajú rovnako ako neprisahajúci tínažéri. S tým rozdielom, že im často chýbajú infomácie a menej z nich použije kondóm alebo antikoncepciu.

Čo však nie je normálne – aspoň pre väčšinu ľudí – odmietať sexualitu kvôli nejakej formálnej prísahe. Veď manželstvá sa dnes uzavierajú stále neskôr a predstava, že po svete behá polovica 25 ročných panien aleb panicov je dosť … no, povedzme, že nereálna.

Teatrálne sľuby, aké sa najnovšie stávajú súčasťou valentínskych pútí aj na Slovensku, sú síce mediálne zaujímavé, ale ich význam pre reálny život by bolo možné vyhodnotiť až po rokoch manželstva. Čokoľvek človek robí len pre pózu, z donútenia, ostane len pózou bez reálneho významu v živote. Nútený celibát nie je – a nikdy nebol – hodnotou samou o sebe. Rovnako nikomu nedáva právo moralizovať a vyvyšovať sa nad iných, ako to spomínané kruhy s obľubou robia.