Už sa zdalo, že sme zabudli na 90. roky a Slovensko sa posunulo ďalej. Pamätáme si zhromaždenia NR SR s takými esami ako Andel, Húska, Cuper, Ľupták, ktorí svojimi postojmi a výrokmi vedeli zabaviť, pohoršiť, ale najmä znížiť kultúru tejto ustanovizne. Síce bude ich ťažké prekonať, lebo boli prototypy svojej doby. Nezabudnuteľní svojim postojom k alkoholu a k moci.

Matovič sa pustil v ich šľapajach a vrátil slovenský parlament späť aspoň o dvadsať rokov. Nejde ani tak o jeho kamaráta, ktorý ho chcel “podplatiť”, aby zabezpečil pád vlády. Pripomína mi to aj nachádzanie nahrávok na stoloch niektorých politikov. Tiež sa nikto nedozvedel z kade sú a či sú pravdivé...

Prešli by sme možno aj s úškľabkom na tvári jeho cirkus okolo programového vyhlásenia, ktorý mi tiež pripomína, ako skončila robotnícka česť a národná česť pred bránami Slovenskej sporiteľne. Bolo by určite zaujímavé si vypočuť nedeľňajšie rokovania, po ktorých prišlo k zbrataniu... Azda najhoršie na tejto situácii sú jeho emotívne výlevy o klamároch bez snahy oprieť sa o argumenty, jeho postoje bez jasnej pozície – okrem pozície ficobijca za každú cenu. V tomto postoji je podporovaný väčšinou novinárov, ktorí majú o čom v lete písať.

V tejto atmosfére vyvolanej nenávisti a novinárskych očakávaní je asi len otázkou času, kedy prekročí Matovič hranicu. Potom sa už situácia bude hrotiť samospádom. Zatiaľ padla len prvá facka, ale čo bude ďalej. Táto atmosféra bude vyhovovať ľuďom okolo OKS, pretože na scéne bude niekto kto bude zahmlievať  ich pokusy radikalizovať reformy pravicovej koalície, čo sa môže vypomstiť premiérke Radičovej ako sa to vypomstilo M. Dzurindovi počas druhej vlády. 

Zabúda sa však na to najdôležitejšie: Čo ďalej s koalíciou, ktorá visí na šnúrkach od Matovičových gatí? Vláda J. Moravčíka, ktorá vládla tiež na šnúrke od gatí Duraya neskončila veľmi slávne a nemala šancu na reparát. Preto, a najmä z dôvodu zvýšenia stability politickej situácie na Slovensku, by sa aj premiérka Radičová mala viac snažiť krotiť pána poslanca Matoviča. No tá skôr pôsobí bezradne. Škoda.

Dúfam, že sa mýlime. A že všetko je inak. A že „obyčajný človek” Igor Matovič nás neobyčajne prekvapí. A že prestane rúbať okolo seba hlava nehlava, dá si čas na sformulovanie svojich myšlienok a postojov a udrží si svoju nezávislosť. Nezávislosť, ktorá skutočne môže byť jeho zbraňou.

Mimochodom, Obyčajní ľudia môžu skončiť ako robotník Ľupták, ak budú pokračovať v nastúpenej ceste, ale môžu aj priniesť pozitíva, ak miesto gest prídu činy - a to dúfame, uvidíme pri prvom korupčnom škandále, ktorý sa objaví v tejto vláde. Tam už nebude čas a priestor na rozhodovanie. Tam budú musieť ukázať charakter. A v tom momente môže začať neobyčajný príbeh obyčajného človeka.