Každoročne s blížiacim sa MDŽ začína vo mne narastať zvedavosť... čo vymyslia mocní muži tejto krajiny tento rok?

Ako sa im tentoraz podarí zastrieť podstatu sviatku, ktorý bol – a napriek všetkým kontraproduktívnym snahám zostáva – spomienkový deň za uznanie práv polovice ľudstva? Musím povedať, že tento rok ma sklamali. Ak predtým premiér sršal kreativitou a vešal spodné prádlo alebo natieral chlieb s maslom a zdobil tortu, tento rok už zostalo pri dobrej slovenskej tradícii – rozprávaní priblblých vtipov.

Nechápte ma zle, ja proti Medzinárodnému dňu žien nič nemám, naopak. Je to jediný sviatok, ktorý pripomína snahu ženského hnutia o zrovnoprávnenie žien a mužov. Žiadny Valentín alebo Deň  matiek ho nenahradí, tie totiž s právami žien nemajú nič spoločné. Skôr naopak.

Medzinárodný deň žien má historické pozadie v prvej medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani (1910) a následnej tragickej udalosti, kedy v roku 1911 v požiari továrne Triangle Shirtwaist Factory zahynulo 140 žien. Ženské hnutie aj na základe tejto udalosti začalo začiatkom minulého storočia poukazovať na mizerné pracovné podmienky a nízke odmeny žien. Ani dnes, po takmer 100 rokoch, situácia ešte nie je optimálna. Práca žien je ešte stále nedocenená, či už tá neplatená alebo platená. Napríklad Slovensko patrí v EÚ medzi krajiny s najväčším rodovým rozdielom v zárobkoch, ktorý sa v poslednom desaťročí pohybuje nad 25%.  

MDŽ uznalo v roku 1975, venovanom ženám, aj OSN. Práve preto je námetov a dôvodov na jeho dôstojné oslavy viac než dosť. EÚ už tradične pripomína v tento deň problémy so stále nerovnovážnym postavením žien v spoločnosti a ich nižšími zárobkami. Tento rok pri príležitosti MDŽ predstavila Chartu žien. Tá síce nehovorí nič iné, ako už sľubujú existujúce politické dokumenty a smernice; teda že rodové hľadisko smerujúce k zrovnoprávnenie mužov a žien musí byť zohľadňované vo všetkých politikách a  opatreniach. V každom prípade je to aspoň chvályhodné politické gesto, z ktorého by si naša vláda mohla vziať vzor.

Bol by to napríklad dobrý dátum na predstavenie stratégie vlády na vyrovnanie rodových rozdielov v zárobkoch či na zvýšenie účasti žien vo vedúcich pozíciách. Tento rok by sa priam núkala príležitosť vypočuť si k MDŽ - pár dní pred termínom podania volebných kandidátok - z úst premiéra výzvu politickým stranám, aby na svojich kandidátnych listinách a volebných programoch vyhradili adekvátny priestor ženám a rodovej agende. Rovnako by príjemne prekvapilo prijatie tak dlho omieľanej a ešte dlhšie spochybňovanej stratégie reprodukčného zdravia.

Nerobme si však ilúzie; sú to pre vládu príliš tvrdé oriešky. Či skôr nie dostatočne populárne a tým nezaujímavé? Je samozrejme jednoduchšie zbaliť šarmantných  Smeráckych ministrov, pribaliť navrch nejakého speváka či zabávača a vydať sa na okružnú cestu za babkami-demokratkami. Tie sa na stranícku šou vždy nechali ľahko nalákať a veselú atmosféru určite nebudú kaziť otravnými otázkami o feminizácii chudoby v starobe, nezamestnanosti starších žien či nižších mzdách. Nakoniec, pre obe zúčastnené strany je to win-win situácia. Fico si zabezpečil isté voličky, ktoré sú uvedomelé a verné. Jeho koaličný kolega, ktorému ich prebral, vie o tom svoje. A postaršie ženy z chudobnejších regiónov aspoň na chvíľu zabudli na svoje každodenné problémy. Aspoň na chvíľu mali pocit, že sa o ne niekto taký dôležitý ako predseda vlády zaujíma. Teda aspoň niečo pozitívne, že?

Chlieb a hry. Nič nové pod slnkom, akurát mierne inovované. Chlieb v podobe hlasov pre Fica. Ficove hry pre babky demokratky.

A o rok sú tam zas... show must go on.

Súvisiace články:

• Leninistky a MDŽ