Ak by ste si náhodou nevedeli spomenúť, čo sa nachádza medzi Izraelom a Tureckom – je to Sýria.

To je tá krajina, ktorej minister zahraničných vecí sa chystá zabudnúť, kde je na mape Európska únia. To bola jeho reakcia na nové sankcie voči sýrskemu režimu zo strany EU. Ešte že ju nejde škrtnúť, alebo vymazať.

Sýrsky režim mal štyridsaťjeden  rokov času na to, aby sa reformoval. Len pre porovnanie, to je rovnako dlho, ako u nás trval režim komunistický. Aktuálny sýrsky diktátor na to mal jedenásť rokov. A výsledok nikde. Síce sa aj pokúsil, v prvých rokoch jeho vlády lomcovala Sýriou demokratizačná horúčka, tzv. Damaská jar. Režim chvíľu koketoval s liberalizáciou, ale nakoniec zvíťazila pohodlnosť – nič nemeniť, neriskovať hnev  stranícko-štátneho aparátu.

Nezmenilo sa nič, Baššár al-Assad stále sľubuje reformy. Nové je len vyhlásenie, že kým občania neprestanú demonštrovať, žiadne reformy nebudú. A kým sa tak nestane, bezpečnostné zložky štátu aj strany vraždia neozbrojených civilov, mučia deti. Násilie prekonalo hranicu, pri ktorej sa už aj príslušníkom armády hnusí vraždiť. A za odmietnutie vraždiť je v týchto zložkách trest smrti. Tam začal smutný príbeh mesta Džisr aš-Šughúr, príbeh tisícov sýrskych utečencov v Turecku.

Izraelský (dez)informačný server Debka, hrdiaci sa zaručenými správami z prostredia izraelských tajných služieb, zverejnil správu o prípravách tureckej armády na inváziu do severnej Sýrie. Čo je na tom pravdy, nevedno.

Nemenej zaujímavé sú však podrobnosti o udalostiach v severnej Sýrii, hlavne v mestách Džisr aš-Šughúr,  Idlíb a Mára an-Numán a zhodnotenie tamojšej situácie. Podľa izraelského servera tam jednotky sýrskej armády bojujú s milíciami Moslimského bratstva posilnenými armádnymi dezertérmi.

Vlastne, hodnotenie situácie podľa serveru Debka sa nijako neodlišuje od toho, čo hlása propaganda sýrskeho režimu – armáda nezasahuje proti demonštrantom, nevraždí protestujúcich občanov, armáda bojuje s protivládnymi ozbrojenými gangmi.

Čím to je, že izraelské tajné služby nachádzajú rovnaké slová so sýrskou propagandou? Paradoxne, sýrskemu režimu pomáhajú udržať sa „odborníci“ z Iránu, ktorý je podľa izraelskej propagandy najväčším nepriateľom štátu Izrael. Sýrsky režim, ako keby nemal dosť svojich vrahov, povolal si ešte z Teheránu špecialistov na potláčanie občianskych nepokojov.  A Izrael tvárou v tvár nepriateľovi najnepriateľskejšiemu, dáva za pravdu propagande Assadovho režimu.

V skutočnosti, na zachovaní Asadovho režimu má Izrael väčší záujem, než na nejakej demokratizácii Sýrie. Obľúbení diktátori buď padajú, alebo to majú nahnuté. Tí, čo sa ešte držia, sa pred vlastným obyvateľstvom snažia ochrániť aj hlasným dištancovaním sa od tichej spolupráce s Izraelom. V Izraeli dúfajú, že im nejaký ten diktátor zostane. Keď už nie poslušný, tak aspoň neškodný, ale aby sa na neho dalo vyhovárať ako na strašnú hrozbu izraelskej bezpečnosti. Za zachovanie besniaceho Assadovho režimu v Sýrii sa asi najviac modlia v Tel Avive. Môže sa Izrael tešiť lepšiemu diktátorovi, ako takému, ktorý šteká ale nehryzie? Sýrsky Assad nemá v súčasnosti (samozrejme s výnimkou dogmatickej európskej ultraľavice, ale to sú ateisti, tí sa za neho nemodlia) v zahraničí nikoho, komu by viac chýbal, než izraelskú vládu.

Na druhej strane, keď izraelský minister vyhlási, že sýrsky režim je odsúdený na zánik, má síce pravdu, ale svojím vyhlásením ten zánik oddiali. Predstavitelia izraelského štátu už mali možnosť poučiť sa, že ich prehlásenia majú na nežidovské obyvateľstvo Blízkeho východu opačný účinok. Slová podpory pre Mubarakov režim (ktoré vyvolali akurát besnú antisemitskú psychózu medzi Mubarakovými stúpencami) im mohli byť výstrahou.  Leda... že by to vyhlásenie o Assadovom režime bolo schválne. Podporili Mubaraka – uškodilo mu. Odsúdia Assada – pomôžu mu. Autokratom dávajú argumenty, že prodemokratické protesty sú v skutočnosti aktivitami izraelských tajných služieb.

Sýrsky režim potrebuje znovu získať legitimitu, potrebuje dôvod, pre ktorý by sa národ stmelil. Organizuje provládne demonštrácie, aranžuje bláznivé prísahy vernosti režimu. Nestačí to. Vlastne by sa taký zásah zahraničia aj hodil...

Izraelská hrozba síce funguje, ale konfrontáciu s Izraelom riskovať nebude. Prezidentský palác v Damašku je na dolet izraelských bombardérov, dostrel izraelských kanónov aj doskok izraelských parašutistov. Konfrontáciou s Izraelom by síce Assad stmelil národ, ale stratil by štát. Pred pár týždňami palestínsky utečenci organizovali masový návrat do lokalít, odkiaľ boli ich rodiny vyhnané. Izrael obvinil sýrsky režim, že tieto akcie organizuje na odvrátenie pozornosti od masových protivládnych demonštrácii. Či ich už režim organizoval, alebo nie, poslušne izraelskú výčitku vypočul a ďalším pokusom o masový prechod palestínskych utečencov cez izraelské hranice zabránil.

Na druhej strane je Turecko. Jeden z mála slušných štátov na Blízkom východe. Turecký premiér i vláda sa netaja znepokojením až zhnusením nad činmi vlády južného suseda, Turecko prichýlilo minimálne desaťtisíc sýrskych utečencov. A sýrska armáda striehne len pár metrov od tureckých hraníc, lačno škúliac na týchto utečencov. Čo ak sa nejaký horlivý dôstojník bude inšpirovať ministrom zahraničných vecí a zabudne, kde je na mape hranica?

A podivná informácia z debka.com bude dávať konečne zmysel. Samozrejme - obhajcom sýrskeho režimu, odsudzujúcim tureckú agresiu na územie suverénneho štátu.

Obavou, že sýrsky režim sa pokúsi vyprovokovať nejaký medzištátny konflikt sa netají ani v exile žijúci prezidentov bratanec. A ten veru vie o čom hovorí, o rodine Assadovcov toho vie veľa. Jeho otec (Baššárov strýko), mal počas vlády Baššárovho otca na starosti špinavú robotu s odporcami režimu. A robil to dôkladne.

 Šialené? Ale ten režim je šialený! Za posledné tri mesiace povraždil sýrsky režim viac sýrskych občanov, než izraelská armáda za posledné dva roky zavraždila Palestínčanov.

A nezabúdajme – ak sýrska armáda prekročí turecké hranice, bude sa to považovať za útok na člena aliancie NATO. A z toho vyplýva aj naša povinnosť pomôcť.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u

Súvisiaci text: http://lenc.blog.sme.sk/c/268890/Masiar-z-Damasku.html

Petícia viac ako 200 svetových spisovateľov: http://blogs.mediapart.fr/en/edition/les-invites-de-mediapart/article/150611/international-writers-appeal-against-repression

Robert Fisk z The Independent: http://www.independent.co.uk/opinion/commentators/fisk/robert-fisk-no-wonder-they-were-rioting-in-damascus-this-was-insulting-both-to-the-living-and-to-the-dead-2300296.html