Keď sme sa na jeseň 2006 rozhodli začať písať na internete v kompaktnejšej verzii, netušili sme, do čoho sa púšťame. V redakcii, kde sedia iba humanitne vzdelaní ľudia, sme mali iba nejasnú predstavu o vydávaní internetového žurnálu, ktorého periodicita dodnes unikala nám samým.

 Prvotnou motiváciou bolo vybalansovať verejnú diskusiu na Slovensku, ktorá je notoricky štandardne ovládaná v lepšom prípade pragmaticky založenými ekonomickými liberálmi, v horšom socializujúcimi etatistami a klerikálnymi reakcionármi. Za pár dní sme sa samozrejme dozvedeli, že pre jedných sme antisemitami, pred druhým slobodomurármi, pre ďalších boľševikmi pre iných jednoducho a výstižne- psychopatmi. S pobavením sme pozorovali, ako sme sa pre mnohých našich oponentov stávali vnútornými nepriateľmi civilizácie, označenie, ktoré museli niektorí z našich autorov znášať už aj za minulého režimu.  Od počiatku projektu sme mali problémy s financiami, čo je ale na mentálne nastavenie tejto krajiny prirodzené.

 Dnes Vám predstavujeme Jetotak.sk v novom dizajne. Jeho autorom je vynikajúci výtvarník, hudobník a performer, predseda Renault veterán klubu Maroško Schmidt. Na portáli by sme mali po posledných úpravách, ktoré, dúfame, zavŕšime do konca týždňa, uverejňovať nové texty každý deň. Ospravedlňujeme sa všetkým, ktorí museli na sľubované zmeny dlho čakať.
Veríme, že sa jetotak.sk stane miestom, kde si prídete prečítať texty od ľudí, ktorí nepredstavujú myšlienkový mainstream, no intelektuálne a  umelecky   patria k tomu najlepšiemu, čo naša krajina má.
Dúfame, že nový dizajn prinesie aj nový dizajn do diskusií. Že sa nebudú na našich stránkach objavovať neofašistické názory, že odporcovia autorov textov nebudú kresliť psychologické portréty našich autorov,  s ktorými sa nikdy osobne nestretli.

 Na záver by som rád poďakoval nášmu drahému priateľovi Jankovi K. Myšľanovovi, ktorý sa do posledných chvíľ podieľal na redizajne portálu a s ktorým sme mali plán spustiť na jetotak.sk internetové rádio.
Verím, že sa nám to podarí zrealizovať, tak ako verím, že v čase ohlásenej smrti neoliberalizmu ktorá nám prinieslo pochopenie, že súčasný kapitalizmus sa stal skôr číselnou mágiou ako výrobcom hodnôt sa aj diskusia na Slovensku upokojí.  

 Čo samozrejme neznamená, že nebudeme písať vášnivo a s odhodlaním, pretože veríme, že politika nemá byť výkladnou skriňou konceptuálnej konfekcie ani nekonečným kompromisom, ale svedectvom o našom vzťahu k realite sveta.