V Karabachu, v kaukazských dedinách, ľudia veria, že na sklonku Ramadánu, okolo noci Kadir prestávajú tiecť rieky, príroda na hodinu zaspí, zlí duchovia nestrážia poklady. Podľa Kurban Saída je vtedy počuť rásť rastliny a hovoriť stromy. Z riek vystupujú nymfy a z ľudí splodených v tú noc sa stanú básnici a mudrci. Básnici majú vzývať proroka Eliáša, patróna poetov. Keď sa im zjaví, dá im napiť zázračný nápoj a povie im, že od tejto chvíle budú vidieť všetko na svete očami proroka. Kaukazský islam a judaizmus rozšírili pôsobenie Božej milosti na poéziu.

Na Slovensku sme na sklonku Ramadánu, okolo noci moci Kadir sledovali televíznu debatu, v ktorej  Ivo Samson a Imrich Gazda poúčali bdejúcich divákov o tom, že islam nie je náboženstvo ale akýsi sofistikovaný druh bojového umenia. Z nešťastnej debaty  nakoniec prirodzene  vzišlo, že spoločným nepriateľom Islamu a Kresťanstva je ateizmus. Proces s ateizmom mal jemný nádych neregistrovaného partnerstva z hlasovania v OSN v 2001, keď čerstvá Bushova administratíva hlasovala proti progresívnemu návrhu rodinnej politiky spolu s vtedajšími afganskými predstaviteľmi...Talibanom.

Otázky vzťahu náboženstva a násilia sú staršie ako  účelové aliancie fundamentalistov. V pedagogickom dokument Jesus Camp si evanjelikárska kresťanka  sťažuje, že kresťanské deti nie sú vedené k takej láske k Ježišovi, k akej vedú v matrasách mladých moslimov k Prorokovi. Ortodoxní židia neváhajú používať kabalistické kliatby, aby poistili likvidáciu Jicaka Rabina alebo Ariela Šarona. Protestantskí gangstri v Derry pokojne ukrižujú mladého katolíka, len preto, že neprijíma pod obojím.

 Tieto  udalosti viedli u mnohých k zúfalej viere, že snáď by na odstránenie násilia zo sveta stačilo odstrániť náboženstvo. Pokúsili sa o to republikánske gardy vo západofrancúzskom Vendée, keď nechali zakopávať  vzbúrených katolíckych sedliakov do zeme tak, že im revolučné kone rozdrvili  hlavy. Na strane druhej vraždili začiatkom minulého storočia vzbúrení katolícki indiáni a roľníci s heslom Kristus je Kráľ všetkých, ktorí o tom čo i len na sekundu zapochybovali.

Odporcovia odporcov naopak tvrdia, že Lenin, Kropotkin, Mao a ďalší sú dostatočným dôkazom toho, že ateizmus dokáže účinne likvidovať obyvateľstvo a zaobíde sa aj bez rirualizovaného a obetného násilia  náboženstiev. Bez viny  neostávajú ani teozofi a ezoterici, ktorých tajné spoločnosti Thule a blúznenie o novom nemeckom človeku viedlo k apokalyptickej vojne na východnom fronte a pokuse o biologické zničenie židovskej a ateistickej metafyziky.  

Znamenajú tieto notorické príbehy , že náboženstva kladú vo svojom antropologickom modely Stvoriteľa vysoko nad človeka, až tak, že  ľudská bytosť je takmer bezvýznamná,  že môžeme človeka  zničiť len preto, lebo iba Boh si zaslúži náš rešpekt ? René Girard, veľký francúzsky teoretik náboženského mimetizmu považuje vraždu Kaina Abelom za zrodenie náboženstva. Neexistuje snáď jediná videohra alebo román na upírsku tému,  kde by sa nejaká kľúčová postava nenazývala jedným z týchto dvoch mien, ktoré akoby odkazovali ľudstvo na neustále obnovovanie sa výhradne v zločine.  
Pravdepodobne nemá význam klásť si otázku či je náboženstvo iba kodifikovanou formou násilia.  Celkom určite ale vieme, že násilie  je kľúčovým znakom náboženského fundamentalizmu, ktorý považuje vieru za nekonečnú variantu obety.
V snahe prispieť k spresneniu kontúr otázok,  pozývame našich čitateľov  na diskusný večer na tému vzťahu násilia a náboženstva. V pondelok 13. októbra budú v kafé Scherz na Partizánskej ulici,  od 19. hodiny hovoriť  Oľga Pietruchová, Miro Kocúr a Attilla Kovács.

Súvisiace články:

• Kam smeruje slovenská evanjelická cirkev?
• Panzerkardinál sa vracia
• Slovenská náboženská zvrchovanosť
• Sokol nie je prvý ani posledný
• Ekuména v praxi
• Náboženská turistika