Britský princ Andrew, vojvoda z Yorku a druhý syn Kráľovnej Alžbety II, sa dostal pod paľbu kritiky doma v Británii kvôli jeho opletačkám a pochybným obchodom s diktátormi a skorumpovanými politickými a finančníckymi klikami.

Princ Andrew momentálne zastupuje Britské obchodné záujmy a zahraničné investície na Ministerstve obchodu.Naposledy princ rozpútal kritiku voči jeho aktivitám po tom ako vyšlo najavo jeho veľmi blízke spojenectvo s Azerbajdžánskym prezidentom a polo diktátorom  Ilhamom Aliyevom. Azerbajdžan je totiž jedným s kľúčových obchodných partnerov Britského kráľovstva a naopak. Výška britských zahraničných investícii v tejto krajine tvorí až 51.5%  z celkového objemu Azerbajdžanského zahraničného kapitálu. Napríklad taký British Petroluem vlastni bohate ropné polia pri Kaspickom mori už od roku 1996 a výrobca celosvetovo známych londýnskych čiernych taxíkov, firma Manganese Bronze, získal kontrakt na ich predaj v roku 2011 v hodnote 16.6 milióna libier.

V novembri 2010, keď sa princ Andrew stretol osobne s Aliyevom v Baku, bolo tesne po zmanipulovaných parlamentných voľbách. V tejto zohranej politickej fraške získali prívrženci prezidenta Aliyeva až 112 zo 125 kresiel v parlamente. Vynikajúci politický úspech. Takisto postoj vládnucej triedy v Baku voči opozícii je despoticky a pomerne represívny. Napríklad, medzinárodná agentúra Human Rights Watch, ktorá monitoruje porušovanie ľudských práv, tvrdo odsúdila minulo týždňový zásah bezpečnostných jednotiek proti nenásilnému pochodu sympatizantov politickej opozície v Baku, protestujúcej proti arogantnému a násilnému postoju vládnucej kliky voči zbytku spoločnosti.

Vojvoda z Yorku si takisto pred nedávnom potriasol pravicou aj s Turkménskym prezidentom  Gurbangulym Berdimuhamedowom. Pri tomto stojí za uváženie si pripomenúť fakt, že Turkmenistan, podľa agentúr monitorujúcich mieru korupcie, je šiestou najviac skorumpovanou krajinou na svete. Takže, raj na zemi pre demokratov zo Západu, keď ide o biznis.

Politická špinavosť a pochybné kšefty s politickými troskami a jej dôsledky sa dajú pozorovať aj v Európe. Obchodné a politické vzťahy napríklad s Líbyou sú veľmi lukratívnym finančným ziskom pre mnohé krajiny Európskej únie. Prečo asi to fiasko pri rozhodovaní sa o bezletovej zóne nad Líbyou? Len nevyvolať ešte väčšiu vojenskú ofenzívu, počkať nech Gaddáfi rozpráši zamaskovaných povstalcov a zabezpečiť tak ďalej ich obchodné záujmy.

Napríklad taký Lord Trefgarne. Lord Trefgarne je anglický šľachtic a konzervatívec a zároveň predseda Rady pre obchodovanie s Líbyou. Pre BBC rádio uviedol, že “obchodovanie s Veľkou Britániou nie je zásluha za dobré chovanie sa krajín, s ktorými Spojené Kráľovstvo obchoduje. V žiadnom prípade sa tu o to nejedná. My obchodujeme s mnohými krajinami a aj tými, s ktorými si rozhodne nerozumieme.“ Čo v preklade znamená, že môžeš byť aj masovým vrahom číslo jeden, ale ak máš čo predať, tak si s tebou štrngneme whiskou a potrasieme si rukami.

A ešte jedna perlička na záver. Televízna stanica Euronews TV odvysielala interview so synom Líbyjského vodcu Muamara Gaddafiho Saifom al-Islamom - doslova interview s upírom. Ten tvrdí, že Francúzsky prezident Nicholas Sarkozy obdržal značný finančný dar od Líbyjského vodcu pred prezidentskými voľbami vo Francúzsku. Sarkózyho nazval klaunom a tvrdil, že finančná pomoc mala slúžiť ako úplata za pomoc Francúzka Líbyjskému ľudu. Žeby pomsta za nepodarenú snahu Sarkózyho uznať po zuby ozbrojených povstalcov ako Líbyjskú legitímnu opozíciu? Samozrejme, že Elyzejský palác to razantne odmietol. Problém ale nastáva, že v tomto prípade je dôveryhodnosť oboch aktérov natoľko nízka, že dopracovať sa k pravdivému faktu by bola určite iba márna snaha.

Autor je spravodajcom agentúry world press online v Londýne

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u