Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Podľa britskej organizácie Corner House súčasná politika energetickej bezpečnosti nezabezpečí ani energiu, ani bezpečnosť. Táto ...
[Kriteko]
Michal Horváth napísal celkom dobrý text k veci. Ale je tu niekoľko „ale“. Súhlasím, že eurozóna nemá ako vykopnúť Grékov. Nie je ...
[Tiburon]
Kríza žánru | Editorial | Zolo Mikeš | 22.10.2010

Multikulturalizmus je mŕtvy, nech žije multikulturalizmus! Iba takto sa dá chápať medializované vyjadrenie nemeckej kancelárky Merkelovej o spolunažívaní ľudí z rôznych kultúr na jednom spoločnom území.
Na úvod musíme dôrazne podotknúť, že Merkelová môže hovoriť stále iba za Nemecko. No ani tam jej výrok neplatí absolútne. Alebo ľudia so zelenými kartami, medzi nimi aj počítačoví mágovia z Indie patria do nemeckého “kulturraumu”?
Na druhej strane pod vplyvom nenávistných kázní rôznych šialených imámov či už v Londýne alebo Hamburgu podnecujúcich k terorizmu je treba uznať, že sen o bezproblémovom spolunažívaní kultúr patrí tam, kam aj väčšina iných krásnych snov o komúnach, beatles a voľnej láske- do yesterday, do duše, do lepšieho ja každého človeka odmietajúceho duševne živoriť iba v dnešnej tvrdej utilitárnej podobe materiálneho egosveta.
Tak ako nemožnosť legalizácie mnohoženstva neznamená povinnosť žiť v bigotnej celoživotnej vernosti, tak ani smrť niekdajšej najidealistickejšej podoby multikulturalizmu nemôže znamenať nemožnosť spolužitia ľudí z rôznych kultúr na spoločnom európskom území- príklad udeľovania zelených kariet je dôkazom, že je to dokonca v záujme jednotlivých európskych štátov. Nakoniec aj história Nemecka a prisťahovalecké vlny prúdiace do tejto krajiny sú najlepším dôkazom, že ani v minulosti nebol Berlín príliš alergický na ľudí z iných kultúr- najmä ak išlo o hospodársky rozkvet krajiny.
Dnes by sa druhej a tretej generácie tureckých prisťahovalcov najradšej zbavil, lebo mnohí z nich namiesto integrácie zvolili boj s kultúrou, ktorá prijala ich rodičov. Problém je v tom, že – okrem zahraničnej politiky mocností, ktoré Nemecko podporuje- má svoj podiel na tejto voľbe aj Nemecko svojou pseudotolerantnosťou, najmä čo sa kriminality týka. Je predsa absurdné, aby nebolo možné zatknúť imámov z mešity v Hamburgu, je neprípustné, aby teroristov z Nemecka chystajúcich útoky na európske mestá museli naháňať Američania niekde na pakistansko-afgánskych hranicicach, lebo nemecké úrady ich nechcú zatknúť na svojej pôde kým čin nie je dokonaný!
Neschopnosť európskych štátov zabezpečiť dodržiavanie zákonov je jedným z hlavných dôvodov, prečo potom obyvateľstvo kvôli “efektným a efektívnym” teroristickým činom hŕstky šialencov nenávidí všetkých prisťahovalcov a ľudí z iných kultúr. Musí byť preto aj záujmom spoločenstva globálnych ľudí, ktorí si nemyslia, že jedine ich kultúra je tá jediná najlepšia aby podporovali štát pri boji s násilnou kriminalitou týchto fanatikov a žiadali jej tvrdé potrestanie, nesúce so sebou odstrašujúci účinok pre potencionálnych nasledovníkov teroristov z Nemecka či Británie, ale aj vrahov Thea van Gogha či predtým Pima Fortuyna v Holandsku. Apropos, práve Holandsko je najlepším príkladom, ako takéto násilné činy dokážu totálne zmeniť atmosféru a otočiť kormidlom dejín v jednej z kedysi najtolerantnejších krajín vo svete.
Otvorenou otázkou však zostáva, kde je tá počiatočná hranica, kde by štát mal zasahovať. Je jasné, že akýkoľvek násilný čin ale aj vyzývanie k nemu musí byť potrestané- znamená to však aj zakazovanie mešit, kde k podnecovaniu nenávisti v niektorých prípadoch dochádza? A čo s burkou ? Nevyleje sa tým z vaničky spolu s vodou aj dieťa? Nie je potláčanie cudzích náboženských a kultúrnych vplyvov potláčaním ľudských práv? Ale na druhej strane tiež nie je normálne, aby vystrašený prváčik v škole napríklad niekde v Paríži videl z pani učiteľky iba oči a aby sa architektonické plánovanie európskeho mesta prisposobovalo výstavbe mešít a nie naopak.
Mešity áno, ale iba tam, kde to zapadá. Mešity áno, ale vôbec nie je hanbou, ak v mešitách sú tajní a fanatického imáma v prípade jasného podnecovania k terorizmu po kázni vyvedú v putách. A každý, kto ho v tom kázaní násilia podporí, nech ide k vyšetrovaciemu sudcovi tiež. To isté by sa malo stať samozrejme s pedofilným alebo k pedofílii nabádajúcim kňazom. Mešity áno, ale napríklad tú hamburskú zavrieť hneď- a zavrieť každú jednu, kde sa k násiliu vyzýva alebo sa násilie čo i len toleruje . Burka áno, ale možno nie u osôb pôsobiacich v zamestnaní platených štátom. Ak my, “globálni ľudia”, ktorí sme za príchod cudzincov na európske územie nebudeme prví žiadať ich potrestanie v prípade násilia, nacionalisti a extrémisti získajú väčšinu “lokálnych ľudí” na svoju stranu- a to sa už v mnohých prípadoch stalo. Ak my, globálni ľudia, budeme príliš benevolentní a budeme chcieť presadiť aj neakceptovateľné, nedosiahneme nič ani v jasných humanitárnych prípadoch.
Je potom aj na cudzincoch, aby tento stav pochopili a chceli pochopiť. Oni, alebo ich rodičia v mnohých prípadoch zo svojej krajiny utekali pred politickým terorom, ktorý vznikol práve v dôsledku náboženského fanatizmu. Je trošku šialené, ak by chceli vyžadovať, aby sa tento systém pred ktorým utekali zaviedol aj v krajine, do ktorej pred ním utiekli. Je jasné, že z praktizujúceho muslima sa deň po príchode do Mníchova nestane nemecký katolík navštevujúci púte do Eichstättu- a nikto to od nich ani nečaká. Je jasné, že na tureckej svadbe sa nebude púšťať Rammstein a že si na moslimskej žúrke nebudú rozprávať dánske vtipy o Mohammedovi a púšťať holandské filmy Thea van Gogha. Na druhej strane, tak ako Európania sa musia naučiť čerpať a obohacovať sa z pokladov iných kultúr- každý dialóg, aj dialóg kultúr je krokom vpred- tak aj cudzinci musia prejaviť snahu pochopiť a rešpektovať kultúru hostiteľskej krajiny. A to nielen tým, že nebudú žiadať zákaz Rammsteinu a inej kultúry hostiteľského šatu, nebudú schvaľovať zabitie van Gogha či nebudú chystať atentáty na inovercov. Intelktuálne elity z radov prisťahovalcov musia aktívne deň po vražde van Gogha usporiadať akciu v štýle Lichts in Dunkel odsudzujúcu akékoľvek násilie, intelektuálne elity musia nabádať svojich krajanov aby rešpektovali kultúrne či architektonické zvyklosti hostiteľskej krajiny a aby napríklad tá učiteľka do školy v burke či inom dokonca celotvárovom závoji ani neprišla. Ak by cudzinci sami dobrovoľne uznali, že domáci majú právo určiť na území štátu, kde žili ich predkovia tú onú pomyselnú čiaru odkiaľ –pokiaľ, tak možno by v tom prípade referendum vo Švajčiarsku ohľadne mešít dopadlo inak a burky vo Francúzsku by zakázané neboli na všetkých verejných prietranstvách.
Racionálne rozmýšľanie a cit v každom jednotlivom prípade na oboch stranách sú nevyhnutným predpokladom na zachovanie možnosti miešania sa kultúr. Je preto dôležité počuť vyjadrenie Angely Merkelovej o smrti multikulturalizmu, ale zároveň musíme kričať, že to nesmie znamenať snahu o odstránenie všetkých cudzincov, ktorí sú na európskom území a ani zabrániť príchodu nových. Ľuďom typu Merkelovej je potrebné vysvetliť, že miešanie kultúr a rás je možné, žiadúce a nevyhnutné- ak nepochopia inak, tak treba argumentovať zelenými kartami, ekonomicky. My ostatní, čo sme “Na ceste” a chceme aby yesterday platilo aj zajtra vieme, že odsávanie mozgov nie je a nesmie byť jediným dôkazom užitočnosti otvorenia sa vplyvom cudzích kultúr. Každé obcovanie, každý dialóg- politický, filozofický, kultúrny ale aj sexuálny je zákonite obohatením pre obe strany ak obe strany v ňom zúčastnené namiesto dominancie uprednostnia súzvuk protredníctvom empatie. A neustále musíme zdôraznovať, že jedným z najzarputilejších vyznavačov premeny rôznych kvantít v novú kvalitu- Hegel- bol tiež Nemec…Len ďalší dôkaz, že národnosť je nič, individualita všetko.
Autor je senior editorom tlačovej agentúry World Business Press Online vo Washingtone
Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a Nadácie Friedrich Ebert Stiftung
Naposledy pridaný: 22.10.2010 (m. stefanovic)
Diskusia k článku obsahuje 3 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist