Pred rokom, len pár hodín po tragédii na letnom festivale Pohoda, keď nebolo jasné, ani čo sa presne stalo, sa jeho organizátori vo svojom prvom verejnom vystúpení rezolútne vyjadrili, že za to nemôžu.

Ako prvé nepadli slová ľútosti, nehovorili a o tom, ako robia všetko pre obete. Hlavné bolo – vyviniť sa. Akoby Michal Kaščák, či jeho hovorca mohli ručiť za každého robotníka a každý šroub, čo držia všetky konštrukcie.

Povedal to s rovnakou bohorovnosťou podľa hesla "Pohoda som ja", ako keď tvrdil, že je to jediný "pravicový festival“. Nárokuje si hovoriť za všetkých účinkujúcich, účastníkov i návštevníkov, akoby kúpou vstupenky vstupovali do nejakej pomyselnej neokonzervatívnej strany bez ladu, skladu a boľševikov. Možno si myslí, že "hlasovanie dolármi" definitívne nahradilo demokraciu. A možno je to len sebastredný starnúci ignorant, ktorý bol voľakedy dávno dobrým muzikantom, ale teraz vidí svet jednorozmerne - po požití otravných hríbov. Alebo aspoň jedného hríba, zato pravidelne každý týždeň.

Vo chvíli, keď začali na povrch vychádzať detaily toho, čo sa stalo, a každému logicky uvažujúcemu človeku muselo byť jasné, že organizátori prinajmenšom zle zmanažovali riešenie situácie, ktorá vznikla - nemali evakuačný plán a desaťtisíce návštevníkov sa nechali pretĺkať, ako vedeli - Kaščák zasa vydal vyhlásenie. Tento krát sa skrúšene podelil so svojím prežívaním, plným emócií, že Pohoda o rok asi nebude. Akoby nešlo o pocity obetí a ich blízkych, ale o pocity Michala Kaščáka. Neviem, či to bolo v prvom rade ďalšie sebastredné gesto, alebo len cynický kalkul, no v každom prípade to vyšlo. Internet zaplavila podpora Kaščákovi a jeho festivalu, na tragédiu samotnú sa zabudlo, hlavným problémom boli pocity organizátorov a zachovanie letného festivalu. Toľkej podpory sa neušlo ani zachovaniu TANAP-u.

Veru, nie je to veľké umenie zaštítiť sa festivalom, na ktorom je toľko umenia. Na ktorom násťroční návštevníci a návštevníčky zažívajú opojenie slobodou, a ktorý si ako jediný môže dovoliť veľké hviezdy.

V marketingovom maglajze sa toto všetko spája dokopy. Akoby Patti Smith spolu s Kaščákom podporovala Bushove vojnové šialenstvá, alebo ľudskoprávne organizácie, ktoré tam majú tiež svoje stánky, súhlasili s xenofóbnymi štváčmi, ktorí sú VIP hosťami, lebo sú spolu s Kaščákom v nechvalne známom časopise.

Predstava, žeby Patti Smith, ktorá protestuje proti americkému militarizmu dlhšie, ako je pán Kaščák na svete, odmietla pre jeho politické názory vystupovať, je rovnako chorá, ako keď on tvrdí, že na "jeho festivale" nedovolí vystupovať "ľavicovým" skupinám. Práve týmto sa Pohoda dostáva na úroveň festivalov politickej piesne z dôb varšavskej zmluvy a pomerov, proti ktorým Michal Kaščák tak ostentatívne vystupuje. Kádrovanie hudobníkov či hercov a zisťovanie, akú petíciu kedy podpísali, sme tu už mali. Neviním ani mimovládky, oni nemôžu za to, že vznikla takáto situácia, len v nej fungujú. Bojkotovať Pohodu by bolo rovnako zvrátené, ako je zvrátené správanie jej organizátora.

Do úplnej dokonalosti však Michal Kaščák svoj vlastný kult osobnosti priviedol, keď sa pred pár mesiacmi pred zverejnením výsledkov vyšetrovania vyjadril, že ak bude z niečoho obvinený (to je jedno z čoho), tak to bude politicky motivované, a zlý Fico si tak s ním bude vybavovať účty. Zasa raz nie je jasné, nakoľko pán Kaščák žije v imaginárnom svete, kde zorganizovaním pár slabo navštevovaných debát, v ktorých návštevníkov festivalu vystavuje psychodelickým účinkom Hríba Štefana, si myslí, že vedie križiacku výpravu proti "komunizmu", a nakoľko to bol kalkul, ale je to veľmi smutné. Na akcii, ktorú pán Kaščák organizuje, zahynuli dvaja ľudia a mnohí boli zranení ale hlavne, že je Pohoda!

Súvisiace články:

• Prečo neísť na Pohodu?
• Píšte všetci modrým perom