„Ježiš nie je Božím synom, ale prorokom islamu,“ tvrdili plagáty islamských radikálov pred pápežovou návštevou v Turecku. Benedikt XVI., bývalý Panzerkardinal, sa z Turecka vrátil celý, aj keď v ňom nechal „kúsok vlastného srdca“.

V Modrej mešite sa s veľkým istanbulským muftim Mustafom Kagricim pri mighrabe pomodlili, aj keď hovorca Vatikánu neskôr upresnil, že „išlo iba o spoločnú meditáciu za napredovanie bratstva a ľudstva“.

Ide pravdepodobne o snahu rituálne potvrdiť rozhodnutie pápežskej kúrie z minulej jari. Nový pápež napísal list, v ktorom rozhodol, že kresťansko-islamské vzťahy nebude mať viac na starosti Pontifikálna rada pre medzináboženský dialóg, ale orgán zodpovedný za „dialóg kultúr“. Moslimský intelektuál Mustafa Šerif sa pokúsil na špeciálnej audiencii začiatkom novembra pápeža presvedčiť, že islam nie je iba náboženskou kultúrou. Vyradiť ho z trojice monoteistických náboženstiev v čase, keď pápež tesne pred jej smrťou prijal na Castel Gandolfo Orianu  Fallaciovú, islamofóbnu pamfletistku, je znakom, že Vatikán má na medzináboženský dialóg po smrti Karola Wojtylu radikálne nový  pohľad. Aj napriek viacerým ubezpečeniam kúrie o tom, že pápežova cesta do Istanbulu nebude politická, prezradil Benedikt XVI. odmietnutím modlitby v mešite politizáciu novej vatikánskej doktríny.

Dediči reformácie a liberálni katolíci ho už predtým kritizovali za útoky na protestantov v dokumente Dominus Iesus, ktorých, podobne ako moslimov, nazýva skôr spoločenstvom alebo náboženskou kultúrou. Boží rotvajler jednou rukou otvoril bolestivý spor z čias bartolomejskej noci a druhou rozhodol o vytvorení špeciálnej prelatúry, ktorá umožní návrat francúzskym lefevristom a latinskej omše do cirkevného života. A to aj napriek protestom francúzskych biskupov, ktorí Vatikán varovali pred tolerovaním najkonzervatívnejšej skupiny, odmietajúcej závery druhého vatikánskeho koncilu. Nový pápež naopak po niekoľkohodinovom rozhovore odmietol akékoľvek uznanie svojmu bývalému spolužiakovi z Tübingenu, Hansovi Küngovi a ďalší katolícky teológ, Eugen Drewermann, ohlásil, že vystupuje z cirkvi.

Návšteva Turecka v čase, keď má Ankara komplikácie s rozhovormi o členstve v EÚ, bola pre pápeža príležitosťou napraviť škodu napáchanú provokatívnym citátom počas prednášky v Regensburgu a pokúsiť sa o priblíženie s islamom. Namiesto toho Benedikt XVI. využil prítomnosť v Konstantinopole - ako sám rád hovorieva namiesto Istanbulu - na kritiku schizmatických orientálnych kresťanov. Z hľadiska medzináboženského dialógu sa pápežova cesta zapíše do histórie ako premárnená príležitosť - z teologického hľadiska nepriniesla po viacerých veľkých pokusoch o priblíženie (od Cordóby cez Líbyu) nič nového.

Moderný islam Mohammeda Arkouna, Maleka Chebala a ďalších dnes potrebuje definovať postavenie proroka Mohameda v kresťanstve. Vzhľadom na chronológiu je logické, že texty Nového zákona o novom prorokovi nehovoria. Neznamená to však, že otázkami dialógu sa má vo Vatikáne zaoberať úrad pre kultúry. Podľa autora mnohozväzkovej systematickej teológie Gerarda Siegwalda, spolupútnika Gabriela Vahaniana, teoretika teológie Smrti Boha, je riešením uznanie štatútu aj kresťanského proroka Mohamedovi. Na takýto návrh však nie je v súčasnosti čas. Rímsko-katolícka cirkev zotrváva v horúčkovitom zajatí konzervatívnych triašok z modernity a protestanti sa liturgicky uškŕňajú v supermarketových chrámoch. Stredoveká tradícia verejných disputacio sa skončila a žiadna televízia neinvestuje do surreality show, v ktorej by veľký istanbulský mufti presviedčal mladých seminaristov o tom, že prorocký cyklus nemusí byť uzatvorený Ježišovým pôsobením. Pápež, ktorý  v Regensburgu doslovne využil dia-logos, grécke skrze slovo - na útok, dnes nemá politický čas. Budúci boj o novú preambulu európskej ústavy, návrat teológie oslobodenia do latinsko-americkej politiky a teologická pýcha latinských kresťanov uzatvorili pápeža do presvedčenia, že jeho prvým poslaním je konsolidácia módneho katolíckeho ultrakonzervativizmu.   V istanbulskej mešite mal vďaka politickému napätiu liturgický priestor, ktorý degradoval z modlitby na meditatívne posedenie trampov pri dohasínajúcom ohni.

Michal Havran ml.