Takmer milión Španielov v nedeľu poobede vyšiel do ulíc viac než päťdesiatich miest, aby protestoval proti kráteniu rozpočtov v zdravotníctve, školstve, sociálnych službách, ako aj proti korupcii v politike.

Vetou „Zatiaľ čo máme peniaze pre banky a daňové úľavy pre bohatých, v nemocniciach sa pre nedostatok prostriedkov obmedzujú pohotovostné služby a zatvárajú operačné sály,“ začína text letáku, ktorým barcelonská Acampada vyzývala ľudí, aby sa pripojili k demonštrácii 19. júna, ktorú pod heslom „El carrer es nostre! No pagarem la seva crisi!“ – Ulica patrí nám! Za vašu krízu platiť nebudeme!, organizovali miestni Indignados.

 Pestré spektrum nespokojných

 Acampadu tvoria ľudia, ktorí sa po demonštráciách z 15. mája rozhodli zostať na námestiach rôznych španielskych miest, protestujúc proti systému, ktorý pred záujmy ľudí kladie záujmy politické a ekonomické. Za nedeľnými demonštráciami však nestojí ako jediný organizátor – za uplynulé dva mesiace sa k tzv. Indignados pridali Movimiento 15M,  pomenované podľa spomínaných májových demonštrácií, fórum  Democracia Real YA!, prostredníctvom ktorého protesty začali, a mnoho ďalších.

 Z nikým nevedených protestov obyvateľov španielskych miest frustrovaných zo spôsobu, akým sa centrálna vláda rozhodla riešiť hospodársku krízu, sa postupne stalo hnutie, ktoré prichádza s konkrétnymi návrhmi, ktoré vláda – doteraz hluchá a slepá k požiadavkám demonštrantov, už pravdepodobne nebude môcť ignorovať.

 Možno práve preto, že katalánska vláda ako jediná vyhlásila, že rozpočet zdravotníctva, školstva a sociálnych služieb zoškrtá, aby sa vyhla absolútnemu zrúteniu sociálneho systému, prišlo v nedeľu podvečer na barcelonské Placa Catalunya najviac ľudí. Podľa polície to bolo 50 tisíc, podľa denníkov El País a La Vanguardia 100 tisíc a podľa samotných demonštrantov takmer trikrát viac.

 Zatiaľ čo v Madride prišli protestovať najmä odborári, v Barcelone sa k nim v uliciach pridali dôchodcovia, rodiny s malými deťmi, študenti či ako to neraz zaznelo – celá stredná trieda, ktorá už dávno nie je strednou. Námestie tak aj vyzeralo, pomedzi transparenty lietali detské balóny, ozývali sa bubny a trúbky. Snáď keby nálada na ulici nebola taká nešpanielsky ponurá, zmätení turisti by si mohli myslieť, že katalánska metropola predčasne oslavuje sviatok St. Joan.

 Naposledy takto, bez záštity nejakého konkrétneho politického subjektu či osoby, vyšli Španieli do ulíc, keď protestovali proti diktatúre generála Franca. Aj vtedy bolo, ako v nedeľu večer,  pomedzi heslá z megafónov počuť L’estacu, pieseň katalánskeho skladateľa Lluísa Llacha, ktorá sa stala hymnou jednej generácie.

 Proti bankám a politikom

 Protestujúci sú rôzni a rôznia sa aj ich požiadavky. Avšak na rozdiel od tematického chaosu májových demonštrácií, v ktorom sa španielske médiá nedokázali zorientovať, boli nedeľné protesty konzistentnejšie. Medzi požiadavky Indignados patrí v prvom rade demokratizácia samotného politického systému. Ako sami tvrdia, obyčajní ľudia sa stali anonymnou masou, tovarom v rukách bankárov a politikov. Žiadajú preto zrušenie privilégií politikov a nekompromisné sankcie za korupciu.

 Veľmi konkrétne požiadavky sa týkajú nezamestnanosti. V krajine, kde k takmer piatim miliónom nezamestnaných každý deň pribúdajú ďalší, sa vláda rozhodla zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 67 rokov.

 Democracia Real YA! žiada okrem reformy systému verejných financií, ktorý súvisí so spomínaným rozpočtom na sociálne služby a zdravotníctvo, aj zvýšenú kontrolu bankových subjektov.

 Španieli v nedeľu neprotestovali len proti systému zosobnenému v bankách a politikoch, ale aj proti tzv. Paktu pre euro, ktorý odsúhlasila Európska rada pre krajiny eurozóny, aby stabilizovala jednotnú menu prostredníctvom čiastočnej harmonizácie daňových systémov, reformy valorizácie miezd a krátenia verejných výdavkov.

 Indignados sa zatiaľ nedostali na program rokovaní vlády. Movimiento 15M však v nedeľu požiadalo demonštrantov, ktorí viac než mesiac okupovali námestia španielskych miest, aby svoj protest ukončili a vyhlásilo, že hľadá spôsob, ako konkrétnejšie sformulovať svoje požiadavky.

 Nedeľná demonštrácia v Barcelone bola až prekvapivo pokojná. Hnutie rozhnevaných pôsobilo skôr rezignovane. Protestujúci si totiž uvedomujú, že ignoráciu politikov im môžu oplatiť rovnakou mincou, a to bojkotom volieb, ktoré sú v Španielsku ohlásené na budúci rok. Zdá sa, že zastupiteľská demokracia nefunguje – ale čo s tým?

Autorka žije v Barcelone

foto: Albert Brescó

Súvisiace články:

• Rozhorčení
• Verejnosť proti násiliu