Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Každým dňom Európska únia nalieha čoraz nástojčivejšie na grécku vládu a parlament, aby prijali ešte drastickejšie úsporné ...
[Joachim Becker]
Krach z 1929 a následná Veľká hospodárska kríza nás mali naučiť dôležitú vec: že kaskádovitý pád ako súkromných, tak verejných ...
[Kriteko]
Kríza žánru | Editorial | Iggy Nerv | 30.10.2009

Odkedy nevyspatý Fico v priamom prenose na TV Joj skolil Hríba (a ani sa pri tom nezapotil), za zástavou večných morálnych víťazov sa naťahuje Rado Baťo - nech mu slúži plazmová obrazovka aspoň do nasledujúcich volieb. Okrem mnohých ďalších skvostov napísal aj to, že samovraždy v korporáciach Orange a Alstom nie sú štatisticky ničím výnimočným. Šéfredaktor Trendu o tom musí niečo vedieť, veď v redakcii určite odoberajú The Economist.
Baťo možno nikdy nepočul o karoši - teda smrti z prepracovania - akejsi vrcholnej obeti kapitalizmu, ktorú uznávajú v Japonsku. Celkom určite však nečítal desivú investigatívnu prácu ozajstných novinárov Paula Moreira a Huberta Prolongeaua – Upracovať sa k smrti. Najviac o jeho vzťahu k sociálnej realite svedčí práve pohnútka vyjadriť sa k fenoménu, ktorému šéfredaktor so služobným Audi a ficovoličom v paži nikdy neporozumie.
Pre modrých kmérov je smrť ľudí nie drámou, ale štatistickou veličinou, ktorá osvietených manažérov nesmie nijako vyviesť z konceptu. Trend nemôže ľutovať robošov a obdobných lúzrov - štatistov bez osudu. Jeho inzertný priestor je vyhradený pre nadľudí, napríklad pre vyššiu rasu übermenežerov z AIG či ING, ktorí v kokaínovom rauši v londýnskej City rozflákali aj ťažké miliardy ťažko sprivatizovaných dôchodkov.
Ale Baťo sa ešte aspoň snaží držať líniu tradičnej slovenskej pravice: pažravosť, nevraživosť, bezohľadnosť, bezduchosť, zadubenosť. Asi má dlhšie vedenie. Očividne mu totiž ušiel vlak s prominentnejšími predstaviteľmi permanentnej reformy na Slovensku, ktorí pred voľbami radikálne zmenili rétoriku. Už sa netvária ako intelektuáli, ktorí chcú blahosklonne dokopať hlúpe masy k prosperite. Nie. Nová taktika pravice je dnes postavená na jehovististickom opruzovaní.
Najskôr tradične empatický a láskavý Richard Sulík a jeho psychoanalytický pokus o vyobrazenie nezamestnaných. Podľa štylizácie bilboardu s búrkou rozhorčenia v pozadí, vyzerajú sulíkovskí proletári ako zamestnanci reklamnej agentúry, nespokojní s raftingovým rozhodcom počas teambuildingu - inak povedané, utužovania kolektívu.
Ale aj mimikry SDKU-DS je diskrétne ako strata pri privatizácii SPP. Napríklad Dzurinda vyhlásil, že Ficova vláda rozvracia „sociálny štát.“ Je úžasné s akou drzosťou sa tento politik vyjadruje k téme, o ktorej jeho strana posledných desať rokov tvrdila, že ani neexistuje.
To je ešte nič. Pravou zadnou ho tromfol Jurzyca, ktorý začal v Slovenskom rozhlase Počiatkovi vytýkať, že kríza sa dotýka ľudí, ktorí ju nezavinili. A vzápätí sa zaprisahal, že znižovanie daní neprichádza do úvahy, a že aj on aj SDKU celý čas boli za to, aby sa stimuly nerozdávali kadejakým pofidérnym firmám, ale aby štátne peniaze išli nezamestnaným.
Okrem toho vraj predsa len treba nové kolo nejakých zásadnejších reforiem... Asi najlepšie ich podstatu ešte pred pár mesiacmi zhrnul Vladimír Tvaroška, keď ako predstaviteľ opozície teatrálne tresol dverami Rady proti hospodárskej kríze: znížiť dane, znížiť odvody, vykopnúť nejaké to percento úradníkov a zmeniť zákonník práce.
Náhodou sme sa tak stali živými svedkami troch výrazných polôh, ktoré slovenská pravica prechováva k mase. Raz je z nej štatistika, ktorú v satirickom príspevku na stanici Canal plus vyzvala bábka šéfky Medefu/zamestnávateľských zväzov/ aby sa vešala z úcty k firme doma. Inokedy živelným zdrojom hnevu, ktorý vynesie Sulíka až do SDKÚ. A nakoniec obeť predátorov zo Smeru.
Títo ľudia zjavne nič nepochopili. Raz považujú všetkých ostatných za hmyz, ktorý zaslúžene zdochýňa po nádychu repelentu voľného trhu, inokedy za hlupákov, ktorí ich budú voliť kvôli hráškovo-zeleným plagátom alebo preto, že im vsugerujú pocit, že sú obeťami národnosocialistickej koalície.
Jedno je ale nespochybniteľné: slovenská pravica už nie je schopná kritizovať Fica z prava a preto sa snaží, neobratne, marketingovo, vydávať za novú slovenskú ľavicu. A s takouto štatistickou konštantou nebude vedieť narábať ani nezávislý ekonomický týždenník Trnd v oku.
Naposledy pridaný: 12.11.2009 (derrick)
Diskusia k článku obsahuje 257 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist