Téma sťahovania amerických vojakov z Iraku bola v našich médiách povrchne odfláknutá pseudoúvahami nad budúcnosťou krajiny bez pomoci zahraničných vojsk. Kritikom Obamovho rozhodnutia odísť a oznámiť dátum odchodu ušla jedna zásadná maličkosť- spôsob príchodu americkej armády. Na hlavného vinníka agresie Georgea W. Busha sa zabudlo úplne. Neprávom.

 Bez príchodu, nebolo by nutnosti odchodu. Bez neoprávneného vpádu nebolo by treba  rozmýšľať nad spôsobom úniku. Ten, kto dnes obviňuje Obamu, že sťahovanie vojsk je nezodpovedným riešením, zabúda na to, že súčasný americký prezident – ako jeden z mála amerických politikov- konzistentne upozorňoval na neoprávnenosť agresie USA. Ten, kto zapríčinil, že Obama si musí vyberať zo zlých a horších riešení je Obamov predchodca- George W. Bush.  

Bol to George W. Bush, ktorý oklamal svoj vlastný národ priamo z Kongresu keď v najsledovanejšom prejave v posolstve o stave krajiny lživo tvrdil, že Irak disponuje zbraňami hromadného ničenia. Urobil tak napriek tomu, že Joseph. C. Wilson poverený americkou vládou nájsť dôkazy o Sadámovom nákupe úranu v Afrike Bushovi oznámil, že to je absurdita. Keď to napísal do New York Times, Bushov gang spravil niečo, k čomu sa neznižujú ani mafiáni- pomstil sa na jeho žene a vyzradil jej identitu tajnej agentky, ohroziac tak jej bezpečnosť ako aj záujmy vlastnej krajiny. Tomu predchádzala ideologická príparava jastrabov a vytýčenie práva na preventívny útok proti suverénnemu štátu a presvedčovanie sveta, že ide o legitímnu zahraničnú politiku civilizovanej krajiny.

Bushov gang si jednoducho vyhradil  právo zútočiť v prípade hrozby, potom si tú hrozbu vyrobil a zaútočil. Tým v tejto zločineckej agresii usmrteným a zmrzačeným, tým vo väzeniach ako Abu Ghraib mučeným a poníženým, ich príbuzným a rodinám, tomu nespočítateľnému množstvu obetí, ktoré boli odbavené termínom “collateral damage” je dnes jedno, či Bush bol šialenec alebo chladnokrvný zločinec.Im je jedno, či sa agresia v Iraku odohrala v dôsledku nejakého postalkoholického/abstinenčného preludu, ktorý si bývalý prezident vysvetlil ako rozhovor s Bohom, alebo či to bol chladnokrvný tunel, na ktorom sa mali nabaliť firmy ako Haliburton či iné firmy blízke gangu. Obete sú mŕtve, ich príbuzní trpia, Bush žije na ranči v Texase a jeho podobizne na billboardoch v USA sa ľudí sebavdomo pýtajú, či im nechýba. Absurdné.

Aj keď vízia, že by sa George W. Bush ocitol pred nejakým medzinárodným tribunálom ako jeho kolegovia Miloševič alebo Taylor zostane v dnešných politických reáliách iba zbožným želaním, spomenúť ho pri hľadaní vinníka súčasnej situácie v Iraku si zaslúžia nielen jeho fyzické obete, ale aj tie politické. A aj keď sa to mnohým novinárom, pravicovým “thinktankistom” a iným pochlebovačom, ktorý Bushovu agresiu kedysi obhajovali “do krámu” nehodí, jednou z obetí je určite aj Barack Obama. On iba musí riešiť, čo jeho predchodca napáchal a proti čomu on od začiatku vystupoval.

Autor je  senior editorom tlačovej agentúry World Business Press Online vo Washingtone