Dočítal som sa v straníckom týždenníku vládnej strany, že všetci sociálni demokrati v západnej Európe sú lúzri a mali by si brať príklad zo Smeru. Podľa Paškovho poradcu, odborníka na oživovanie Marxa, je Smer jedinou sociálno-demokratickou stranou v Únii, ktorá svojou radikálnou antikapitalistickou rétorikou dokázala vo voľbách do Európskeho parlamentu urobiť vynikajúci volebný výsledok. A má pravdu.

Smer má totiž zo sociálnej demokracie okrem farby kravát  iba rétoriku svojho predsedu. A jeho  záľuba vo Volve,  MDŽ, konšpiračných teóriách a futbalových zápasoch v červených dresoch necháva predsa len mnohých na pochybách.

 Budovateľský Smer, strana milionárskych ministrov a miliardárskych oligarchov, dokázal ozaj nevídanú vec. Státisíce voličov dôverujú boháčom, ktorí celou svojou bytosťou, životom zazobancov, patria na opačnú stranu barikády, do opozície. Západoeurópske strany niečo tak absurdné nedokázali, to je pravda. Ako môžu vyhodené šičky z Makyty masívne hlasovať za ľudí, ktorí jazdia na luxusných autách a trávia dovolenky na jachtách? Aby sa v tom vyznal nový dejinný dialektik! Vývoj voličských preferencíi, osobného majetku predstaviteľov Smeru a do extatických výšin rastúcej nezamestnanosti dávajú Marxovi na frak.

 Možno je to ešte stále málo. Ale je jasné, že čím viac sa blíži kolaudácia Počiatkovho absolútne inteligentného domu za 50 mega, tým je pravdepodobnejšie, že v budúcom volebnom období bude Smer na zostavenie vlády potrebovať už iba jedného partnera. Novodobý paradox historického materializmu v slovenských končinách v praxi: čím viac aquaparkov vznikne v tých najneočakávanejších lokalitách patriacich do léna vládnej strany, čím viac voličov Podbrezovské železiarne vypustia späť do prírody, tým lepší volebný výsledok.

 Socialisti samozrejme nemajú žiadnu povinnosť byť chudobnými. Nejde o rehoľu. A robotný ľud vždy fascinoval úspech jednotlivcov. Majetok jedného ministra pohorší všetkých, ktorí si na stanici o piatej ráno kúpia Plus sedem dní s leteckými zábermi sídla na Slavíne, no keď ho večer, po návrate smradľavým osobákom, uvidia v Smotánke, je odpustené. Slováci vraj závidia. Možno. Ale aj radi odpúšťajú.

 A tak, aj keď sú pre nich všetci politici navlas rovnakí, stránia tým, ktorí aspoň tvrdia, že majú  sociálne cítenie. A majú. Vycítili, že byť celebritou je dnes spoločenským vykúpením. Byť celebritou tehotnou, impotentnou, s hodinkami väčšími ako vynález skazy z vás zmyje hriech vlastníctva. Posvätnú hrôzu z feudálneho bohatstva, pochádzajúceho z exotických krajín, alchymistických dielní a pohanských baní, u nás nahradil obdiv k ľudskosti dnešných politických biznismenov.

 Iba tak pochopíme novú dialektickú súvislosť medzi prácou na páse a hnedým pásom na trávniku. A imaginárne spolitizované masy, ktorým pravica nadáva do analfabetov a ľavica do zlých dedinských futbalistov, budú naďalej iba vrecom vegety na ochutenie nedeľných diskusných relácii.

Súvisiace články:

• Nesiahate nám po Členkovej deti
• Vysoké hry patriotov
• Ja som svätý November
• Easy Riders
• Inglourious Basterds Sulík, Slota
• KDH- štatisti kresťanskej Milosti
• Slovenská trojka