Mnoho sa popísalo o ženách v kuklách a ich feministicko-punkovej performacii. Dnes už vieme, ako dopadol súdny proces. Čo ich vystúpenia znamenali pre feministický aktivizmus a žáner performance možno zatiaľ len hádať.

Isté je, že tri Rusky dostali slovné spojenie feministická performance na predné stránky novín, zobudili ducha punkového hnutia Riot Grrrl či dávnejšie združenie Guerilla Girls. Dovolím si spomenúť zopár ďalších súvislostí.

Zatiaľčo niektorí pravoslávni duchovní hovorili o napojení na zahraničnú spoluprácu a satanovo našepkávanie, Pussy Riot až demonštratívne poukazovali na svoje inšpiračné zdroje. Jednak sa odvolávali na procesy s disidentmi, dokonca sa videli v súvislosti s Dostojevským aj Socratom. Ideovým „motorom“ ich akcií však boli autori a autorky, s ktorými sa stretnete v sylabách kurzov rodových štúdií, ale tiež filozofie či komparatívnej literatúry: Simone de Beauvoir, Judith Butler, Julia Kristeva, Michel Foucault. Samotné vystúpenie v kostole tiež odkazuje na umelecké akcie, ktoré dnes už majú učebnicový status. Vybavuje sa mi dielo Sanje Ivekovi, chorvátskej umelkyne, ktorej retrospektívu Sweet Violence bolo možné vidieť v newyorskej MoMA do marca dohto roku.

1979. Počas návštevy Tita v Zagrebe sa Ivekovi posadila na balkón a obklopila sa zátiším košpiračných predmetov: tričko s americkým nápisom, fľaša whiskey a štós kníh. Do ruky si zobrala spoločensko-vednú štúdiu Elity a spoločnosť a začítaná do stránok o mocenských vzťahoch si siahla do rozkroku. Okrem vlastnej kamery ju samozrejme našiel hľadáčik „tajného“ zo strechy hotela naproti. Skôr, ako popod balkón prešiel automobil s prezidentom Juhoslávie, pod bránou zazvonil policajt a žiadal o okamžité ukončenie „aktivít“. Performancia je zdokumentovaná na fotografiách, ktoré predstavujú trojuholník sledovania: hotel, ulica, balkón.

1982. S kuklou na hlave sa Iveković díva do kamery a vystriháva nožnicami diery. Obraz je prestrihávaný archívnym materiálom. Dokument, z ktorého sú použité zábery, bol natočený po Titovej smrti v 1980-om a predstavuje 20 rokov existencie Juhoslávie. Iveković prepája filmové výstrižky s akýmysi dierami v hlave, možno spomienkami alebo naopak bielymi miestami v čiernej kukle.

S mrazeným kurčaťom, „porodeným“ performerkou blízkou skupine Pussy Riot (od ktorej sa ale jej členky dištancovali), vraj zašli priďaleko. Keby to však urobila Marina Abramović v newyorskej galérii, bol by to ďalší z jej extrémnych počinov do portfólia. Abramović zdôrazňuje pravoslávne prostredie, z ktorého pochádza a tiež polovojenskú disciplínu rodinnej výchovy. K prejavom rezistencie neodmysliteľne patrí tvrdý režim, na ktorého pozadí akty odporu naberajú na význame. Toľko vedia aj Naďa, Maša a Káťa, čitateľky Foucaulta, ktoré teraz pozná po mene aj Madonna.

Pussy Riot prepojili mnohé tradície umeleckého protestu a uplietli z nich vrkoč, ktorým šibli do osieho hniezda. Počas prezidentskej anti-kamane spievali aj toto:

Egyptský vzduch je na osoh pre pľúca

Urob Tahrir na Červenom námestí

Sprav si divoký deň medzi silnými ženami

Nájdi na balkóne páčidlo,

Osloboď kamennú kocku¹.

Dlažobná kocka bola hrdnikou najmä v ’68-om počas študentských protestov. Vo Francúzsku majú lietajúce mačacie hlavy dlhú históriu. Novšia bola odvolávka na Tahrír, ku ktorému sa nedávno upínalo aj hnutie Occupy Wall Street. Pussy Riot šikovne zmobilizovali celú výbavu odkazov od sovietskych disidentov, cez feministické filozofky, punkerky, umelkyne, študentské hnutia až k Arabskej jari. Bude treba počkať, kým sadne perie z roztrhaného vanúša, ktorý mala počas vystúpenia v metro stanici jedna z členiek pod šatami (opäť sa ponúka paralela s dielom Sanje Iveković). Potom budeme možno vedieť lepšie čítať v týchto odkazoch. Každopádne, energia feministického hnutia ešte vie naštartovať aj akcie významnejšie než turné Madonny či Lady Gaga.

1 Preklad: Kristína Karabová pre feministky.sk.

foto: Karol Achberger, www.ludskeprava.sk

Súvisiace články:

• Putinovi po kostole hvízdať