Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Podľa britskej organizácie Corner House súčasná politika energetickej bezpečnosti nezabezpečí ani energiu, ani bezpečnosť. Táto ...
[Kriteko]
Michal Horváth napísal celkom dobrý text k veci. Ale je tu niekoľko „ale“. Súhlasím, že eurozóna nemá ako vykopnúť Grékov. Nie je ...
[Tiburon]
Kríza žánru | Editorial | Rado Kovács | 02.08.2011

Ideologickí srandisti majú novú zábavku. Objavili zatiaľ nepovšimnutú „Prokrustovu posteľ“ psychickej poruchy a naťahujú na ňu Breivika. Chýbajúce odborné posudky, potrebný humanitný rozhľad a zdravý rozum s bohorovnou ľahkosťou nahradili arogantnou urputnosťou, s akou obhajujú svoje pozície.
Najsmutnejšie a zároveň najstrašnejšie na celej situácii je to, že im vôbec nejde o Breivika (pochopenie, analýzu jeho myslenia a činu) ani o jeho obete. Celá mediálna masturbácia neslúži na nič iné, len na ospravedlnenie vlastného svetonázoru, či lepšie: vlastnej škatuľky prepchatej predsudkami, poverami, mýtmi a ilúziami o preferovanej utópii.
Breivik nie je šialenec, nie je psychicky chorý, narušený ani postihnutý. Nekonal v amoku a nemal zatemnenú myseľ (ozaj, vedia mudrlatnti, čo to tá nešťastná myseľ je a ako funguje?). Jeho čin bol premyslený, plánovaný a vychádzal z myšlienok bežne prezentovaných mainstreamovou pravicou (u nás počnúc OKS a končiac stranou SMER-SD).
Verbálne útoky na islam (mimochodom: abrahámovské náboženstvo), feministky, ateistov, imigrantov alebo na sexuálne menšiny sa stali politickou agendou, s ktorou sa vyhrávajú voľby, sa za vyšinutie onej mysle nepovažujú. Rovnako ani formalizované násilie migračnej politiky „národných“ štátov alebo obmedzovanie rovnoprávnosti homosexuálnych a lesbických párov pred zákonom.
Na prvý pohľad je hranica medzi slovom a násilným činom nakreslená ako čiara oddeľujúca normalitu od psychickej poruchy. Vtip je v tom, že naša právna úprava pozná trestný čin popierania zločinov nacizmu, tzv. osvienčimskú lož a pripravuje sa zavedenie trestného činu popierania zločinov komunizmu (tzv. jáchymovská lož). A tam sa o psychickej poruche ako poľahčujúcej okolnosti nehovorí.
Takže tu máme mierny zmätok: trestanie človeka za jeho názor spochybňujúci konanie nacistov a boľševikov je možné a žiaduce, o možnosti, že by bolo takého jedinca možné vyhlásiť za nepríčetného, sa neuvažuje. Naopak, v prípade človeka, ktorý na ostrove Utöya previedol pravicové teórie nenávisti k politickej a kultúrnej Inakosti do praxe, bola vytiahnutá jeho duševná porucha. Prečo?
Prečo sa bojíme konfrontovať politické a kultúrne postoje pravice? Ako sa mohlo stať, že práve tieto postoje sa stali normou, referenčným pásmom, v ktorom sa pohybuje „slušný daňovník“? Priznať si, že aj takéto názory môžu viesť k politickým vraždám predsa neznamená diskvalifikácia celej politickej agendy. Vytlačenie tohto diskurzu do autu a infantilné ignorovanie skutočnosti, že priaznivec pravice nemusí byť psychicky narušená osoba, aby dokázal spáchať krutosť či fyzický atak, bude viesť akurát k extremizácii nezorientovaných nerozhodnutých.
Vedľajšími účinkami takejto slepoty môže byť nebezpečný precedens oslobodenia každého pravicového násilníka, ktorý bude len preto, aby sa nediskvalifikoval teoretický základ, z ktorého čerpal silu a odvahu, vyhlásený za blázna konajúceho v amoku. Odvrátenou stranou až desivo povrchného mediálneho záujmu o tento zločin je zase tupé ignorovanie pokojných, nenásilných a vysoko organizovaných protestov indigénes v Španielsku. Podozrenie z nezáujmu motivovaného ideologicky sa priam natíska...
Myslím si, že je načase položiť si otázku, ako jednotlivé ideológie vyhraňovaním sa voči svojej konkurencii akcelerujú v jednotlivcoch a komunitách fyzické násilie. Doterajšie selekcie (nacizmus, stalinizmus a reálny socializmus áno, extrémna politická pravica nie) svedčia akurát o jednom: popri zbabelých mediálnych opľutiach Rúfusa, Válka či Novomeského, adoráciách Mašínovcov a Pinocheta nie sme schopní nezaujatej (seba)reflexie a argumentačne podloženej analýzy konania politikov a umelcov obdarených schopnosťou formovať svetonázor obyčajných ľudí.
Aby sme nezabudli, je tu ešte jedna možnosť: postaviť všetky –izmy, spomínané v „preambule“ portálu Pravé spektrum, mimo zákon. A máme po probléme. A aj po Európe, akú si mnohí želáme.
Naposledy pridaný: 03.08.2011 (s)
Diskusia k článku obsahuje 20 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist