Agentúrne správy o zrušení exkomunikácie štyroch biskupov Bratstva svätého Pia X. sprevádzali len protesty židovských komunít.

Išlo predovšetkým o to, že jeden z rehabilitovaných lefevbristov spochybňuje opakovanie niektoré fakty ohľadom holokaustu. Naposledy verejne pochyboval o existencii plynových komôr a podľa jeho odhadu zahynulo počas holokaustu „len“ 300 000 židov. Vatikán údajne argumentuje, že  rušenie exkomunikácie nie je plnou rehabilitáciou. Umožňuje len exkomunikovaným prístup k sviatostiam a návrat do cirkevného spoločenstva. Otázkou je čo by bolo úplnou rehabilitáciou.

Otázne tiež je, prečo Benedikt XVI. obnovuje vzťahy s Bratstvom sv. Pia X. Jeho členmi je podľa dostupných zdrojov asi 481 kňazov a 600­tisíc laikov. V roku 1988 práve jeho zakladateľ, francúzsky arcibiskup Marcel Lefebvre bez povolenia Vatikánu vysvätil štvoricu exkomunikovaných biskupov.

Toto spoločenstvo spochybňuje od svojho vzniku  autoritu Vatikánu a vystúpilo dôrazne proti reformám II. Vatikánskeho koncilu. Tradicionalisti z ich radov videli v koncilových rozhodnutiach a niektorých jeho reformných rozhodnutiach konšpiráciu liberálnych síl a ruku samého diabla. Zvlášť sa to týkalo reformy liturgie a pohľadu na historicko-kritické vykladanie biblických spisov. Národné jazyky pri bohoslužbách ako aj aktívnejšia účasť bežných ľudí na liturgii zbavenej feudálneho imperiálneho pátosu boli podľa lefevbristov hlavnými krokmi, ktoré katolícku cirkev zaviedli nesprávnym smerom. Ekumenickej spolupráci sa toto zoskupenie bráni priam inštinktívne.

Po dokumente Dominus Jesus zo 16. júna 2000 a Apoštolskom liste "Motu Proprio data" Summorum Pontificum o používaní rímskej liturgie pred jej reformou v roku 1970 zo 7. júla 2007 je to viac ako len potvrdenie kurzu Benedikta XVI. smerom k reštaurácii niektorých vlajkových lodí tradicionalizmu a integralizmu, ktoré ešte spevní hradby okolo Vatikánu. Za jeho hradbami pulzuje život s neľahkými výzvami a otázkami. Benedikt XVI. opäť preukázal veľkú dávku zmyslu pre estetiku a umenie. Kde ostala etika sa pýtajú len maverickovia.

Podobne ako po nevydarenej prednáške v Regensburgu či pri iných hore spomenutých príležitostiach dostane priestor na sofizmy, ktorými bude vysvetľovať tento svoj krok. Leonarda Boffa ani Hansa Künga nimi nepresvedčí. Tých ešte stále rehabilitovať nemieni. Bolo by fajn, keby aj ostatní kresťania v tomto symbolickom zmysle pre estetiku rozoznali reálny cynizmus pána Ratzingera. Lebo snáď nikto nepochybuje, žeby pápež nevedel čo robí. Cirkev predsa nie je len folklórny súbor. Ach tí žídia...? Naozaj to vadí len im?

Autor je rímsko-katolícky teológ a editorom webu http://www.aomega.sk/

Súvisiace články:

• Ratzingerov morálny relativizmus
• EDUARD CHMELÁR: Mýtus o Kristovi
• Pápež, vypadni!
• Modlitba ako bazuka