JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

O textoch a ich ľuďoch- za Petrom Pišťankom

Kríza žánru | Editorial | Rado Kovács | 25.03.2015

_ma_small

Odísť dobrovoľne zo sveta, v ktorom im evidentne nebolo dobre, nie je zbabelosť. To nie je ako odísť z práce a nájsť si novú, vymeniť byt, v ktorom cítiť, že straší, za iný, ani odísť na dovolenku, keď je toho zlého všade okolo už príliš veľa. Odísť tu znamená vedomé definitívne rozhodnutie nezúčastňovať sa už ďalej na živote, pretože sa z neho z nejakých dôvodov vytratil zmysel. Lebo, nachádzanie zmyslu vo svete a vo vlastnej existencii, to je to, čo naše bytie robí ľudským. Keď ho niekto stratí, je z istého pohľadu dokonca dôstojné netrápiť (sa).

Na spisovateľskom svete ma odjakživa fascinujú najmä dve veci. Prvou je spracovanie vzťahu postavy a autora, tou druhou napätie medzi charakterom spisovateľa a etikou vpletenou do fikčných svetov jeho textov. O čo viac sú obe nejednoznačnejšie a komplikovanejšie, o to mohutnejšie vlny vzrušeného moralizátorstva vyvolávajú.

Taký Céline bol kolaborant, ktorého antisemitské pamflety je vraj vo Francúzsku doteraz zakázané vydávať. Jeho Cesta do hlbín noci a Smrť na úver však do svetovej literatúry priniesli taký prepotrebný vietor slobodného narábania s jazykom. Sú pre nás Célinove romány, v ktorých drsným štýlom plným vulgarizmov a slangu zachytil svoje detstvo a hrôzy prvej svetovej vojny, akceptovateľné? Alebo sa ich zriekneme, pretože nie sme stotožnení (a určite oprávnene) s autorovými postojmi a konaním?

Hemingway bol zase násilnícky alkoholik, ktorý sa výborne cítil najmä na Kube. Pre mnohých je takýto životný štýl dôvodom, aby odmietli jeho Starca a more alebo Komu zvonia do hrobu. Je správne, že nedostal Pulitzerovu cenu, lebo nevyhovoval vtedajšiemu konzervatívnemu pohľadu na to, čo je dobré a vhodné?

Anglický modernista T.S.Elliot sa o demokracii vyjadroval s blahosklonným dešpektom, patrí napriek tomu jeho Pustatina k tomu najlepšiemu, čo bolo v anglofónnom svete napísané? Sú Cantos Ezru Pounda nádherné, hoci bol ich autor obdivovateľom Mussoliniho fašistov?

Rudo Sloboda bol pre mnohých podivínsky excentrik zo záhradnej chatky v Devínskej, starajúci sa o mačky a chorú manželku. Rád si vypil, mal milenky a bol vraj často agresívny. Je jeho dielo Krv napriek tomu monumentálnym, excelentným opusom, v ktorom bola prvýkrát zachytená atmosféra oficiálneho prechodu z režimu reálnosocialistického do toho protokapitalistického, so všetkými predstaviteľnými tlakmi na obyčajného, nehrdinského jedinca?

Pre mnohých asi naozaj nie je ľahké dokázať oddeliť svet, v ktorom žijeme od tých fikčných, ktoré nás ohurujú a zároveň zneisťujú svojou uveriteľnosťou a komplexnosťou. Sú vymyslené, nerealizované, lebo vo svojej podstate nezrealizovateľné (oplatí sa v tejto súvislosti pozrieť na literárnovedné texty profesorov Rakúsa a Eca), napriek tomu napísané skutočným človekom, často pochybného charakteru, slabej vôle, ovládaného diskutabilným súborom etických, či často len “etických” imperatívov.

Je to ťažké, ale napriek tomu to treba skúsiť. Namiesto tragikomických vzopätí do posmrtného kádrovania zhmotnených úbohých Hríbových táranín v deň Rúfusovho pohrebu, či Palkovej bláznivej neschopnosti oddeliť stranícky prejav od umeleckej interpetácie Jelinekovej kníh, je možné natrafiť na priestor skutočnej, tolerantnej slobody, ktorá rešpektuje nezmazateľnú cezúru medzi (potenciálne) pokryveným charakterom spisovateľa a umelecky relevantnou autonómnosťou jeho textov.

Áno, Pišťanek ma dlhé roky hneval, vytáčal, provokoval. A je pravdepodobné, že to tak cítia ďalšie tisíce, pričom iných desaťtisíc ľudí ho za jeho názory obdivuje a uznáva. Rivers of Babylon a Mladý Dônč sú však texty, za ktoré by sme mohli dať dole svoje kalapy komplet všetci. A chvíľu postáť či posedieť mlčky, v tichu a tichosti, pretože tie facky, ktoré sme nimi od Pišťanka dostali, liečili, prebúdzali, provokovali, odkrývali, zosmiešňovali, vypovedali – nás a o nás. Aby sme si nemuseli namýšľať, klamať samých seba, ľutovať sa, uhýbať pred pravdou o sebe. Nie Pišťanek človek, ale jeho texty nám toto všetko dopriali.

O smrti v istom zmysle nemožno poctivo diskutovať. Niet s kým, keď to má mať gule. Ak to teda nemá byť len pózerské tliachanie a moralizovanie infikované vlastnými túžbami po tom nebyť nakoniec len hnijúcou kopou mäsa, kostí a zánovného obleku “six feet under”. Ale, uvažovať o nej, o tej vlastnej, dobrovoľnej i všetkých ostatných, zmysel má. Uvažovať a potom najmä pochopiť. Že ak tak veľmi túžime byť slobodní počas života, vo finále si tú slobodu možno tiež zaslúžime. Že prekročenie (nie však popretie) toho biologického v prospech vlastného autonómneho, slobodného rozhodnutia nie je útokom na človeka, skôr jeho potvrdením.

Spochybňovať právo a slobodu človeka (áno, aj spisovateľa) vziať si život mi príde podobné, ako spochybňovať autonómnosť príbehov v knihách. Tie totiž nie sú dobré alebo zlé podľa toho, aký dobrý (zlý) bol ten, kto ich do nich vložil. Rovnako ani samovražda, alkohol, násilie, či ich pochybné názory, postoje alebo konanie nemajú vplyv na to, aké umelecky hodnotné je ich písanie – a platí to samozrejme aj naopak.

Peter Pišťanek si vzal život, lebo mohol, mal na to mal plné právo. Bol len jeho. Je dobré rešpektovať túto slobodu. Rešpekt k tomuto faktu je podobný tomu, keď uznáme, že aj obyčajný spisovateľ s chybami a nedostatkami vie napísať skvelú poviedku, román alebo báseň. Deje sa to, chválabohu, dosť často.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 148 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist