Neochota Obamovej administratívy pochopiť, že demonštrantom v Egypte ide o odchod Hosniho Mubaraka z akejkoľvek štátnej funkcie bude mať negatívny vplyv na vzťah Egypťanov voči USA.

Alternatívou, ktorej by sa USA mali chopiť ako topiaci slamky je podpora ElBaradeia. A to napriek tomu, že El Baradei na rozdiel od Mubaraka ma aj vlastné politické názory nezlučiteľné s doterajšími pozíciami USA a ich spojenca Izraela.

 Volanie Obamovej administratívy po postupnom prechode k demokratickým zmenám v Egypte je nezlučiteľné s jej neschopnosťou konštatovať,  že k týmto zmenám nemôže dôjsť pod vedením doterajšieho prezidenta Mubaraka. Vo svojich prejavoch k situácií v Káhire to zatiaľ nedokázali ani Obama ani Clintonová. Veriť, že tento politický geront sa po viac ako 30-ich rokoch autoritatívnej vlády zmení v demokrata a vyjde v ústrety demonštrantom, z ktorých už vyše stovku jeho armáda postrieľala je naivné.

Pravda je bohužiaľ taká, že tak Zelená revolúcie v Iráne, ako aj egyptské volanie po demokracii zastihli USA nepripravené. Už po druhýkrát počas jednej vlády jednej administratívy nie sú USA schopné postaviť sa na stranu demokratizačného procesu. Napĺňajú sa tým obavy, že Obama je v zahraničnopolitickej oblasti obzvlášť slabým prezidentom.

Jemu nechýba len schopnosť rozhodnúť sa v danom momente, keď ide o všetko- jemu chýba v otázkach zahraničnej politiky aj akákoľvek predvídavosť. Zelená revolúcia v Iráne- kde po prvýkrát škaredo prepásol šancu postaviť sa na stranu demonštrantov, keď USA mohli pádom Ahmadinedjada  iba získať- ale aj v Tunisku dávali tušiť, že k podobným pohybom môže dôjsť aj v iných krajinách arabského sveta. Trvanie Obamovej administratívy na zabalzamovaní politickej múmie 82-ročného Mubaraka je dôkazom, že tieto signály zúfalo podcenila.

 Pritom v Egypte existuje solídna sekulárna alternatíva k osobe prezidenta Mubaraka- nositeľ Nobelovej ceny Mohamed ElBaradei. Skutočnosť, že Obamova administratíva nie je schopná počas celého trvania nepokojov túto alternatívu pomenovať dáva tušiť ako moc je na ňu nepripravená. A to po všetkých stránkach. Obama -napríklad v porovnaní s Clintonom- nebol schopný dosiahnuť ani len minimálny pokrok v palestínsko- izraelskej otázke. Diplomatická facka Netanyahua  viceprezidentovi Bidenovi jasne demonštruje akú "vážnosť" má táto americká administratíva v očiach Izraela. Obama tu nedosiahol nič a je pravdepodobné, že Baradei na rozdiel od Mubaraka nevymení svoje mocenské ambície za totálnu rezignáciu voči Izraelu. Nejaký kompromis tu bude nutný. Obama však vie, že nemá čo ponúknuť a tak pred akoukoľvek alternatívou voči Mubarakovi zatvára oči.

Je to chyba. V čase, keď na egyptských demonštrantov Mubarakovi vojaci hádžu bomby so slzným plynom Made in USA je súčasná reakcia Obamovej administratívy nedostatočná. Ak teraz nepritlačí na Izrael a neponúkne aj v jeho mene rokovania- a kompromisy- Baradeiovi, môže sa stať, že o ne neskôr USA budú musieť prosiť Moslimské bratstvo. O škodách na svojom demokratickom imagei ani nehovoriac.

Autor je senior editorom tlačovej agentúry World Bussiness Press Online v Washingtone

Súvisiace články:

• Smrť na Níle
• Plamene revolúcie