Námorníci kedysi rozprávali príbehy o lodi duchov, anglickí vojaci zase v prvej svetovej vojne písali do Londýna, že ich v bojoch sprevádzala armáda svätého Juraja.

Svetová politika zase pozná iné preludy, niekoľko neexistujúcich štátov. Palestína je z nich najznámejšia, pritom ide o štát skutočnejší ako duchovia, s ktorými komunikovalo v 19. storočí médium Allan Kardec.

V našom kolektívnom vedomí je zapísaná ako súčasná Atlantída. Všetci sme o nej počuli, niektorí dokonca tvrdia, že ju navštívili, no napriek tomu nemá hranice a daňový systém, ale má niekoľko armád. Palestína je prízrakom medzinárodných vzťahov, ktorý sa usiluje ako zúfalí duchovia v španielskom horore nadviazať kontakt so skutočnými, suverénnymi štátmi.

Americký prezident Barack Obama minulý týždeň vysvetlil, ako podľa neho vznikajú štáty. Z jeho prejavu v OSN som zistil, že štáty nevznikajú tak, že ich niekto vyhlási za existujúce. Takzvaný mierový proces, čím označuje neschopnosť "kvarteta" prinútiť Izrael k priamym rokovaniam, musí byť bolestivý a zdĺhavý, lebo, ako hovorí Obama, história nepozná skratky.

Svet, ktorý mohol zmeniť Blízky východ, a palestínsky problém, ktorý nazval bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac „matkou všetkých vojen“, sa zmenil od roku 1989 dvakrát. Rozpadol sa Sovietsky zväz a výrazne klesol ruský vplyv v Oriente.

Palestíny sa tieto zmeny nijako nedotkli. Tento rok zmietla arabská ulica diktátorov v Tunise, Egypte a Líbyi, státisíce Izraelčanov protestujú proti situácii vo svojej krajine, v Jemene zúri občianska vojna. Všetci našli spôsob, ako prebiehať v zákopoch dejín rýchlejšie a dúfajme, že aj bezpečnejšie.

Len Palestínčania majú byť trpezliví, lebo tisíce mŕtvych, pol milióna ilegálnych židovských usadlíkov a povedané slovami popredného francúzsko-židovského intelektuála Jeana Daniela „vláda pravice a extrémnej pravice v Tel Avive“ potrebujú čas.

Problém je údajne veľmi komplikovaný, no tí, čo si nevedia predstaviť, že by mali Palestínčania a Izraelčania žiť ako mierumilovní susedia, majú jednoduchú odpoveď. Každý, kto podporuje vznik Palestínskeho štátu, podceňuje vplyv Hamasu alebo nenávidí Izrael.

Zrejme medzi nich patrí aj 70 percent obyvateľov Izraela, ktorí si uvedomujú slová spisovateľa Davida Grossmana o tom, že sa ich štát premenil na paranoidný vojenský režim, čo nebolo snom socialistických kibucníkov, zakladajúcich Haaretz Izrael. Krajinu, kde mali byť Židia, čo prežili holokaust, slobodní, samostatní a žiť v bezpečí.

Ak je pre Spojené štáty najúprimnejším výrazom ich túžby po Palestínskom štáte hrozba použitia veta, nie sú to nedočkaví Palestínčania, ktorí chcú oklamať dejiny, ale Obama. Ten Obama, čo zabudol, akým spôsobom vyhlásili britské kolónie americkú nezávislosť.

Washington stál aj napriek ťažkým zlyhaniam vždy na správnej strane histórie. Neschopnosť vidieť v palestínskej žiadosti o prijatie za člena OSN urýchľovač dejín potvrdí, že USA po tom, čo stratili ekonomické líderstvo, nemajú už ani euforickú víziu budúcnosti sveta.

Text vychádza aj v denníku Pravda