JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Oheň ako dych života

Kríza žánru | Editorial | Ivana Kaduková-Adamcová | 01.11.2011

_ma_small

Kedysi mi bolo povedané, že pálenie sviečok na hrobe je pohanský zvyk. Kresťania by si teda mali odpustiť svetielka na hroboch blízkych. Napriek tomu sa mi neuveriteľne páči spojenie sviečok a cintorínov.

Kedysi som cestovala vlakom cez celé Slovensko práve v takomto období a vďaka časovému posunu už od piatej cez okná nebolo vidno nič iné len cintoríny v mihotavom svetle. Dojímalo ma to, tie malé ohníky oslovovali niečo hlboko vo mne... Bodaj by nie, veď svetlo ohňa so sebou prináša toľko mystických zážitkov a v symbolickej reči má nenahraditeľné miesto. Neviem prečo práve toto by si kresťania nemali prisvojiť, keď zúžitkovali veľa iných symbolov z rôznych náboženstiev. Symbolická reč je predsa univerzálna reč, ktorou naši predkovia komunikovali oveľa skôr, než bolo psychológmi „objavené“ podvedomie. A hovoriť dnes o pohanstve ako o prúdení zla do mravov kresťanov, by bolo naozaj smiešne. Pohanské zvyky mali úctu k prírode a vedeli precítiť to, čo sme my už zabudli. Naučiť sa od nich nanovo vnímať svet všetkými zmyslami a pozorovať javy v prírode, nás môže len priblížiť k bohu. Preto znovu nachádzať významy symbolov a prežívať ich vo svojom vnútornom živote, znamená znovu nachádzať seba, aby sme sa nestratili v tomto „reálnom“ svete. Vo svete, v ktorom sme sa obklopili čo najväčším počtom fiktívnych vecí. Upravené obrázky v časopisoch a sladké telenovely v televízore... Vo svete, v ktorom mnohí uverili, že sa oslobodili od primitívnych pudov, od zákonov prírody, aby mohli vziať veci do svojich rúk. Vo svete, v ktorom si myslíme, že sa vieme zabezpečiť natoľko, aby sme pohodlne prežili bez väčších otrasov. A napriek tomu, že sny, ktoré dennodenne bez miery konzumujeme aj skrze reklamný svet, sú ilúziou, radi im veríme a žijeme podľa nich. Taký je náš reálny svet, ktorý sa zrúti akonáhle sa objavia skúšky, ktoré nás izolujú od ostatných a spôsobia, že zostaneme napospas len sebe samým. Pre mnohých je to pohroma, pre väčšinu šanca objaviť vnútorný svet, na ktorí zabudli, že vôbec existuje. Myslím si, že  tieto „sviatky“ sú výborným časom hľadať zmysel nielen náboženských symbolov... Cintoríny ako miesta odpočinku nebožtíkov, izolované ostrovy medzi živými na pár dní rozkvitnú a rozžiaria sa. Koľko významov ste našli? A len dva dni pred dušičkami protestantské cirkvi si pripomínajú začiatok reformácie čiže obnovy. Kto by mohol povedať, že nemá čo obnovovať, oživovať, reformovať?

Vo svetle sviečok môžeme tak smelo vidieť koniec strachu z tmy. Keď totiž človek objavil oheň, porazil tmu. Strach, v ktorom žil počas noci, sa vďaka ohňu vytratil a človek sa cítil v bezpečí. Nehovoriac o teple a o tom, že sa mu predĺžil čas bdenia a teda aj čas na prvé meditácie, či rozprávky. Tradícia večne horiacich ohňov v rôznych chrámoch symbolizovala víťazstvo svetla nad tmou, dobra nad zlom. Preto oheň sa doteraz považuje za symbol božej prítomnosti, stačí spomenúť horiaci ker v Starom zákone. Oheň je spájaný aj s duchovnou podstatou ľudstva, preto sviečky na hroboch sa môžu vnímať ako sprítomnenie života. Oheň má aj moc očisťovať a regenerovať. Vieme, že dokáže pohltiť takmer všetky materiálne veci, ktorými sme obklopení. Zmeniť ich štruktúru. Dym a popol sa používa na očisťovanie miest a priestorov. Preto sa oheň tak využíval v alchýmii (a v dnešnej chémii). Duchovná alchýmia je ešte oveľa dôležitejšia ako tá materiálna. Ľudia tiež musia prejsť počas svojho života rôznymi očistnými premenami – skúškami, zmenami. A hoci to bola pôvodne pozitívna myšlienka, v kresťanskej cirkvi skončila ako negatívny symbol konca – oheň pekelný, ktorý očisťuje po smrti. Oheň je zároveň niečo neuchopiteľné, čo môžeme vidieť, pozorovať, ale nemôžeme mu vnútiť tvar či zadržať ho. V tom je čaro plameňa a v tom nás odkazuje na všetky veci duchovné, ktoré prežívajú bez nášho ovládania ako sú myšlienky, nápady, tvorivé idey... Je to samotný dych života.

Určite by sa našlo ešte oveľa viac významov ohňa. Môžete popremýšľať... Niektoré pragmatické typy si povedia, že zamýšľať sa nad takými vecami predsa dnes už nemá nikto čas ani náladu. To predsa dávno nie je aktuálne... Aktualita je vôbec magické slovo reálneho sveta. Iba to, čo je aktuálne, je aj reálne. Čo sa už dá riešiť na minulosti, keď sa treba postarať o budúcnosť? Tak vytesňujeme zo svojho života všetko, čo dýcha „presahom“ tohto sveta. Všetko, čo sa človeku spája s vierou, je podrobené podozreniu a odmietaniu. Aj preto sa protestantské cirkvi samé podrobia kritike a na výročie reformácie si budú všetci kazatelia lámať hlavy nad tým ako urobiť zrozumiteľné základné kresťanské posolstvá pre súčasného človeka (nevylučujem, že katolícka cirkev sa nad tým zamýšľa rovnako). Veriaci i neveriaci krízu pociťujú, ale každý vidí problém niekde inde. Tá duchovná kríza je podľa mňa oveľa hlbšie ako len v potrebe zosúčasnenia náboženského jazyka. Aktualizácia Ježišovho posolstva je len jedmosmerka, ktorá nemá koho zasiahnuť, lebo človek v sebe neobnovuje žiadny duchovný potenciál. Nemá záujem hľadať, prekonávať, vnárať sa hlbšie, za viditeľné veci. Vráža toľko energie do kontaktu s vonkajším svetom, že už nemá potrebu rozvíjať zvedavosť, predstavivosť či hľadať si vlastnú cestu. Napriek tomu boh (život) nás privádza v menšom alebo širšom vnímaní k obratom, k otočeniu stránky, keď niečo končí a iné začína. Keď pod vplyvom nových okolností sme prinútení oddeliť sa od starého, aby sme vošli do nového... Takýto prerod vždy sprevádzajú úzkostí. Dokázať prijať zmenu do svojho života, predpokladá prekonať nejakú prekážku stojacu v ceste. Zvládneme to iba vtedy, ak sa budeme vedieť chrániť pred vplyvmi, ktoré nás ťahajú späť a držia v starom spôsobe života a pred vplyvmi vlastných emócií, citových búrok, vnútorných nepokojov, ktoré hrozia tým, že nás zaplavia a v ktorých sa môžeme ľahko utopiť. A v týchto osobných obratoch nám môže pomôcť meditácia nad svetlom. Neváhajte, zapáľte si sviečku na cintoríne, alebo len symbolicky v srdci.

 

Prajem vám úspešnú osobnú reformáciu vo svetle ohňa, ktorý oživuje to, čo zahynulo!  

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 31 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 03.11.2011 (jm)

Diskusia k článku obsahuje 4 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist