Tak pôsobivú reklamnú kampaň nemal Západ ešte nikdy. Kráľovskú svadbu v Londýne a blahorečenie pápeža vo Vatikáne videlo cez víkend niekoľko miliárd ľudí.

Zázraky a rozprávkové šťastie, na ktoré má naša civilizácia patent sú populárnejšie, ako všetky športové zápasy a vojny v priamom prenose. Svadba  princa Williama, z rasy „anglických drakobijcov“ - ako nazvala mladých dezorientovaných aristokratov filozofka Hanna Arendtová,  s Kate má svetu, okrem iného, dokázať, že „britská monarchia je moderná.“ Komentátori, ktorých stanice poňali  svadbu ako telenovelu v priamom prenose, nástojčivo vysvetľovali, že byť moderným znamená ísť si nakúpiť do Tesca v Chelsey- ako to robí Kate, alebo urobiť si v Buckinghamskom paláci žúrku s futbalistami a uplakaným Eltonom Johnom.

Otázka modernosti britskej monarchie ale nesúvisí s tým, či princ Charles používa na nákupoch recyklované igelitové tašky, ale s jej legitimitou. No a monarchia, ktorá si svoje právo na krajinu odvodzuje od Božej vôle modernou nebude, ani keby sa 85- ročná suverénka pohybovala iba vďaka  slnečným kolektorom, delikátne naištalovaných v klobúku od nebohého Alexa McQueena. V piatok sme svetu ukázali, že kráľovské uniformy, gotické katedrály a láska sa stali pevnou súčasťou spoločnosti Spektáklu, ktorá vyvrhuje zvyšky svojho pôvodného obsahu ako toxickú lávu zdanlivosti.

Zázraky zaručene existujú. Za jeden sa stanete blahorečeným, za dva svätým a za tri, to si už ani nedokážeme predstaviť.

Karneval dorazil z Londýna do Vatikánu. Prináša mediálnu spásu a ochranu spoločnosti pred úzkosťou z každodennosti. Kto si dnes spomenie, že Karol Wojtyla zlikvidoval teológiu oslobodenia v Latinskej Amerike, že pod rúškom boja za integritu cirkvi ničil liberálnych teológov, odmietal akúkoľvek diskusiu o celibáte, ordinácii žien a v čase vrcholiacej pandémie AIDS viedol kampaň proti používaniu prezervatívov?

Zbytočne sa  budeme infantilne prejedať duchovným fastfoodom podávaným vo Vatikáne, ak si nezodpovieme na otázku, prečo Wojtyla a Ratzinger- ktorý bol šéfom Kongregácie pre doktrínu viery, kryli pedofilného Marciala Maciela Degollada, zakladateľa organizácie Kristovi legionári a desiatky ďalších  cirkevných predstaviteľov, ktorých správanie viedlo k bezprecedentnej strate dôvery voči Vatikánu. A tú sa nepodarí obnoviť ani pohanským uctievaním ampuliek s „pravou pápežovou krvou,“ ktoré  len prehlbuje obavy veľkej časti verejnosti v schopnosti Vatikánu lucidne vnímať súčasnú spoločnosť.

Na obnovenie dôvery v politické inštitúcie Západu, ktoré sú ešte stále legitímnejšie ako pokútne náboženské, alebo revolučné experimenty v iných častiach sveta, nestačí ukázať Westminster Abbey a prehliadku európskej génokracie. A vybrať Jána Pavla II. z hrobu, aby si mohli skauti urobiť fotografie a katolícke rodiny s jedenástimi deťmi pekný výlet,  nie je najlepším spôsobom ukázať svetu, že napriek všetkému tragickému, čo Západ vynašiel, sme ešte stále schopní priniesť aj duchovnej oblasti inšpirujúce momenty. Lebo v opačnom prípade sme sa tento víkend  stali komparzistami v spote na starú Európu s peknými kostolmi a dobrým jedlom, ktorú už dnes ponúkajú ázijské cestovné kancelárie ako jedinečnú historickú rezerváciu. S naozajstnými ľuďmi.

Text vychádza aj v denníku Pravda