V maďarskej politike sa v prístupe k susedom za dvadsať rokov nič nezmenilo.

V čase zmeny režimu pracoval som v Budapešti ako spravodajca rozbiehajúceho sa denníka Národná obroda. Zmenu režimu uskutočňujúce Maďarské demokratické fórum (MDF) získalo vo voľbách 164 mandátov, slobodní demokrati (SZDSZ) 92,  maloroľníci (FKgP) 44, socialisti (MSZP) 33, mladí demokrati (FIDESZ) 22, kresťanskí demokrati  (KDNP) 21. Desať mandátov si ešte podelili tri iné zastúpenia. Prvým vysoko postaveným politikom, ktorého som oslovil , bol Géza Jeszenszky, chystajúci sa prevziať ministerstvo zahraničných vecí. Bol stále v časovej tiesni a preto mi ponúkol miesto na rozhovor v jeho súkromnom aute počas jazdy do Viedne, kde mal večerať s istým lordom. Po interview som stopoval na diaľnici dobrovoľníka, ktorý by ma dopravil späť do Budapešti. No väčšou kuriozitou ako môj návrat boli ministrove slová krátko predtým, ako som opustil auto, ktoré šoférovala jeho manželka. Zveril sa mi, že pochádza z rodu Jesseniovcov z Lučeneckého chotára. Chcel som mu polichotiť a zvolal som: „tak máte potom slovenské korene!“ Ale kdeže, rezolútne to odmietol slovami, že doktor Jessenius bol Maďar.  (Ad info: Ján Jesenský alias Jessenius, 1566 -1621, bol lekár a filozof, rektor Univerzity Karlovej, osobný lekár cisára Rudolfa II., popravený za účasť v českom stavovskom povstaní).

Nacionálna orientácia vlády i strany Józsefa Antalla, ktorej členom bol Jesenský, je dobre známa aj výrokom lídra, že sa duchom považuje za premiéra všetkých Maďarov. Po Antallovi mutovali jeho výrok politici rôznych strán podľa aktuálnej potreby. Katalin Szili, bývalá predsedníčka Celoštátneho zhromaždenia  (Ország gyülés-u) t.j. parlamentu bola a je socialistka, no práve ona iniciovala ustanovenie Fóra poslancov zahraničných Maďarov. Podobne ako súčasný maďarský prezident kultivovala neoficiálne výjazdy k Maďarom v susedstve ako návštevné hodiny lekára u chorého pacienta.  Predstavitelia Fideszu, hoci začínali ako liberáli, o maďarstve ponad hranicami nemali nikdy odlišný názor. Napokon Viktor Orbán po  preskoku  FIDESZU do ľudovej straníckej liahne prebral nielen rétoriku, ale celú susedskú agendu po zakladateľovi zmeny Antallovi a teraz už vedie boj s Jobbikom o tom, kto bude maďarskejšie artikulovať tému národnej spolupatričnosti Maďarov ponad všetkými hranicami. Dvojité občianstvo je na spadnutie, už niet slobodných demokratov, ktorí predtým zabránili prijatiu zákona. Ako sa bol vyjadril Viktor Orbán, keby zahraniční Maďari získali aj volebné právo, aj na dvadsať rokov by ich pomocou mohol FIDESZ zabetónovať väčšinu v parlamente. Nejde však o len to, či sa občan cudzieho štátu bude môcť podieľať na rozložení politických síl v parlamente iného štátu. Aj poniektorí Slováci, hoci žijú v inej krajine a majú dvojité občianstvo, môžu voliť tu i tam. No títo voliči odišli do cudziny ako občania ČSR, ČSFR, či SR, ich druhá štátna príslušnosť vznikla ex post na teritóriu hostiteľského štátu. Slovenskí Maďari sú na Slovensku doma, zúčastňujú sa na správe štátu na najvyššej i nižšej zastupiteľskej úrovni. Priznanie rovnocenného či zredukovaného občianskeho práva má za účel trvalo aktualizovať ich autochtónnosť a  to nie je nič iné  ako v duchovnom zmysle geografický prepis Veľkého Maďarska a jeho ukotvenie vo vedomí každého Maďara. Najčitateľnejšie zámery má s tým Jobbik.

Ibaže tým, ako sa ustanovil v parlamente FIDESZ dvojtretinovou väčšinou, Jobbik bude mať možnosť len na rétorické cvičenia, podobne aj socialisti a poslanci LMP (Môže byť iná politika), lebo opozícia vedno nemá ani len tretinu hlasov v pléne na to, aby mohla čokoľvek predostrieť na hlasovanie, a samostatne už vôbec nie, lebo ani len predpokladať nemožno, žeby sa jedna či druhá opozičná strana spojila hoci len ad hoc s Jobbikom.

V Maďarsku namiesto demokracie bude vládnuť Orbanokracia, parlamentný luxus na štyri roky.  Z pohľadu maďarských dejín nič nové. Začiatkom 20. storočia tu postavili honosný parlament á la New Palace of Westminster a to nielen neogotickým štýlom, ale aj pôdorysom, demokracia však sem po prvýkrát vkročila až v roku 1990. Ale aj predtým sa tu vládlo autoritársky, štátokraticky bez ohľadu na to, kto bol práve pri moci. V dvadsiatych rokoch o tom, čo sa dialo v čsl. masarykovskej demokracii  súveká maďarská tlač písala najviac o haštereniach Slovákov a Čechov, prípadne  s menšinami. Na osvietenú demokraciu nebol čas. Pritom demokratické sily v spoločnosti mali hlavne v intelektuálnej oblasti prevahu, lež aj medzi nimi boli prvoradé otázky nacionálne. Ani tomu sa nemožno čudovať, lebo keď štát dvakrát za jedno storočie príde o dve tretiny svojho územia, to poznačí každého opravdivého vlastenca. Resentimenty však nie sú alternatívou rozumu a konsenzu.  Čo sa teraz dá očakávať, určí to, aká bude miera prevahy jedného nad druhým. Lebo by aj FIDESZ sa mal poučiť na smutnom osude ich reformných bratov, ktorí prevahou prevzali moc pred dvadsiatimi rokmi a teraz sa dostali na recesné dno vlastnej nereálnej politickej kalkulácie. MDF a SZDSZ ani spoločnou volebnou kartárskou horu nesiahli na žolíka, a hoci ich volebným lídrom bol známy reformátor Lajos Bokros, zostali v hanbe. A to je veľká škoda aj pre samotný parlamentný život v krajine, lebo Bokros bol jediný v predvolebnom huriavku, ktorý vypracoval a hlásal reálny ekonomický program.

Víťazstvo FIDESZU nie je pre krajinu tragédia. Socialistov, ktorí vládli osem rokov, voliči potrestali. Nemali inú voľbu. Keď je krajina na mizine, nie je ľahké vyhrať voľby sľubmi a neľútostnou kritikou vládcov. To isté robili socialisti aj potom, keď už nemuseli. Rozdali, čo sa len dalo, a keď sa hladné krky nasýtili, obrátili sa vystretými rukami na ďalšieho spasiteľa. Ale tak ľahko už to nepôjde. Viktor Orbán bude musieť bez ohľadu na to, čo predtým hlásal, uťahovať opasky a o štyri roky ho čaká zúčtovanie. Voliči sú ako motýl, lietajú z kveta na kvet, nikto im nerozkáže sedieť na peli, keď už bude peľnica prázdna.

Súvisiace články:

• Čo vlastne znamená dvojtretinová väčšina?