Bez povšimnutia a bez širšej mediálnej diskusie sa dostal do programových téz vznikajúcej vládnej koalície jeden dôležitý bod. Bod, ktorý potvrdzuje heslo, že diabol sa skrýva v detaile.

Médiá, ktoré s nadšením privítali, že SDKÚ spolu so SaS, KDH a Most-Hídom budú môcť vytvoriť vládu, označujú vznikajúcu koalíciu ako pravicovú. Považujú ju za nádej, šancu na zmenu a priblíženie sa Slovenska vyspelejším západoeurópskym demokraciám. Tieto nádeje do týchto strán vkladali pred zverejnením ich programových téz, no prekvapujúce je, že si pestujú aj napriek ich obsahu. Okrem množstva všeobecných a frázovitých vyhlásení je v nich však aj niekoľko konkrétnych predstáv. Jeden z prehliadaných bodov zo zoznamu priorít budúcej vlády však vystihuje podstatu reforiem, ktoré nás v budúcom období čakajú. Medzi záväzkami pre Ministerstvo spravodlivosti je aj tento: „Pri priestupkoch typu drobných krádeží zavedieme povinnosť nahradiť škodu vo výške dvojnásobku spôsobenej ujmy, a to formou odpracovania verejnoprospešných prác alebo finančne. Za maloleté osoby by táto povinnosť pripadla rodičom alebo zákonným zástupcom.“ (Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5436193/programove-tezy-pravice-kompletny-dokument.html#ixzz0ruJpPbAE). Takáto požiadavka, vyjadrujúca volebný program viacerých politických strán a takzvaných občianskych hnutí, pravdepodobne získa aplauz veľkej časti verejnosti. Tí, ktorí vedia, kto je najväčší škodca spoločnosti, tí, ktorí poznajú a vedia prstom ukázať na príživníkov, darmožráčov a na tých, ktorí nechcú pracovať, sú nie všetci mimo pripravovanej vládnej moci. Politici, ktorí stelesňujú takúto filozofiu zákonnosti a spravodlivosti práve zostavujú vládu, čo potvrdzuje aj nie jediný škandalózny a antidemokratický prvok v ich koaličných tézach. Aj pri úplnej absencii predstavivosti je jasné, proti komu je tento budúci zákon zameraný. Ráta sa s tým, že niekto môže mať problémy zaplatiť škodu. Preto bude musieť platiť až dvojnásobok škody, najlepšie ak si to odpracuje. Teda môžeme predpokladať, že je to zákon proti chudobným a sociálne vylúčeným, na ktorých budú platiť tvrdšie tresty ako zvyšok spoločnosti. Inak povedané, nie kriminalita bielych golierov, korupcia a špekulácie s verejnými zdrojmi budú trestané prísnejšie, ale špeciálnu pozornosť a prísnosť si od nastupujúcej moci zaslúžia zlodeji kukurice, nanukov a cukroviniek. Však každý predsa vie, že niektorí politici, známi korupciou, rozkrádaním verejných zdrojov a európskych fondov kradli v mladosti v samoobsluhách, či už na Slovensku alebo v zahraničí. No na ich šťastie vtedy neplatili (a z hľadiska mnohých medzinárodných záväzkov ani nemohli platiť) takéto zákony.

Zákon proti chudobným

Súčasný návrh zákona, ktorý by legalizoval dvojnásobne tresty je bezpochyby zameraný proti najchudobnejším skupinám vylúčených. Práve medzi ľuďmi, ktorí práve v čase reforiem ideologických predchodcov súčasných zostavovateľov vlády, po neustálom znižovaní rôznych typov sociálnej pomoci, sa začala zvyšovať so zhoršovaním ich životnej situácie práve drobná kriminalita. Hospodárska situácia väčšiny slovenských domácností však nie je zlá alebo neuspokojivá kvôli tejto drobnej kriminalite. Ale pranierovanie drobných zlodejíčkov a zúfalcov vždy dokázalo vytvoriť zdanie riešenia problému. No táto priorita budúcej vlády má aj inú, oveľa závažnejšiu stránku. Je zameraná proti deťom z najchudobnejších a najvylúčenejších rodín, predovšetkým v osadách bez základnej infraštruktúry a najmä bez perspektívy do budúcnosti. Práve oni sa naučia žiť vo svete dvojakých pravidiel, kde tie tvrdšie sú zamerané práve proti nim a ich rodičom. A rodičia, ktorí sa ako prví stali obeťami divokých privatizácií, špekulácii pri manažovaní podnikov a organizovaného úžerníctva, sa onedlho stanú rukojemníkmi svojich detí, ktorým nedokážu ponúknuť lepšiu perspektívu budúcnosti ako zažívajú oni sami. Okrem toho sa takéto deti a aj ich rodičia stanú obeťami zvráteného štátneho systému, ktorý legalizuje niečo, čo je viac ako úžera. Stopercentný úrok si neberú ani najkrutejší z úžerníkov, ktorí sa zatiaľ najviac priživujú na biede najbiednejších a ktorí tých najchudobnejších stále hlbšie tlačia do podmienok, ktoré nemajú s ľudskou dôstojnosťou veľa spoločného. Ale do politiky sa dostávajú ľudia, ktorí sa vydávajú za hlas verejnosti a všetkých slušných, usporiadaných a najspravodlivejších občanov. Títo, podobne ako tí úspešnejší z nás, vedia s istotou, že deti kradnú preto, lebo ich k tomu nahovárajú rodičia. Preto musia rodičia znášať aj trest. A ak ich ku krádežiam aj priamo nenavádzajú, nech nesú zodpovednosť za to, že si nevedia vychovať svoje deti, povedal by dobre vychovaný a na prvý pohľad zodpovedný spoluobčan.  

Takýto prístup však prehliada fakt, že ak by sa naozaj podarilo do našej legislatívy presadiť takýto antidemokratický, nespravodlivý zákon, hodný najkrutejších zvyklostí Talibanu, prakticky by sa legalizovalo v rámci Európy novodobé otroctvo. Znamenalo by to zavedenie princípov nerovnosti zaobchádzania a popretie zásady, že vinník si zaslúži spravodlivý a najmä skutku primeraný trest. Na prvý pohľad môže predstava o inštitucionalizácii otroctva pôsobiť ako prehnaná, no dôsledky takéhoto zákona nebudú len o teoretických špekuláciách. Rodič dieťaťa, ktoré ukradne v obchode luxusnú bonboniéru za 7 Eur bude musieť nahradiť škodu 14 Eur. Na rozdiel od rodiča výrastka, ktorý ukradne auto za 20 000 a nabúra ho. Tento zlodeja auta sa síce dostane pred súd, no ten ho odsúdi na náhradu škody a aj to maximálne vo výške, akú jeho potomok spôsobil, možno navýšenú o súdne trovy. No rodič dieťaťa, ktoré pácha len drobné krádeže, ak nebude mať na uhradenie viac ako úžerníckych úrokov za škodu, stane sa v podstate bezplatnou pracovnou silou pre obec alebo inštitúciu, ktorá bude poverená využívaním práce týchto ľudí. Ak napríklad dieťa spácha drobné krádeže v hodnote 150 Eur, jeho nemajetný rodič sa pri súčasnom podhodnocovaní verejnoprospešných prác stane prakticky na celý mesiac otrokom obce alebo iného verejného úradu. Nebude síce otrokom súkromného vlastníka ako to býval ešte v 19. storočí v USA, ale jeho status bude podobný otrokovi v mestských štátoch, ktorí boli často vlastníctvom obcí, alebo sa museli prácou vykupovať z otroctva od svojho majiteľa. Samozrejme rodina previnilého dieťaťa sa v čase, keď sa rodič bude vykupovať z trestu, do lepších životných podmienok pravdepodobne len ťažko dostane. Pravdepodobnejšie je, že jedinou cestou na prežitie ešte chudobnejších budú ďalšie krádeže. Týmto takéto dieťa dostane rodiča hlbšie do jeho otrockého postavenia. A pravdepodobne takéto dieťa postupne dostane do otroctva seba samého. Možno postupne vzniknú celé rodiny otrokov. Možno nám budú v mestách kosiť trávniky takíto otroci verejnoprospešných prác, rodičia detí, ktoré z rôznych dôvodov ( a možno aj z dôvodu hladu a zimy) ukradli za mech zemiakov alebo kopu dreva na kúrenie. Možno krádež niekoľkých fliaš piva alebo vína, či niekoľkých čokolád uvrhne do novodobého otroctva celé rodiny. Aj priemerný ekonóm si ľahko spočíta ako rýchlo a ľahko sa môže podľa tohto návrhu zákona stať niekto skutočným otrokom. Lepší podnikateľský plán by nedokázal vymyslieť ani Henry Ford. Stopercentná pridaná hodnota bez akéhokoľvek výkonu alebo produkcie.

Ekonomika alebo spravodlivosť?

V tomto probléme však nejde len o ekonomiku. Ide tu najmä o to, že nadchádzajúca vládna koalícia, zatiaľ prezentovaná ako demokratická a reformná, posúva takýmito návrhmi Slovensko ešte viac mimo demokratickej Európy ako to dokázala predchádzajúca. Najnebezpečnejšie však je, že zatiaľ čo predchádzajúca vládna zostava bola za každý nedemokratický krok ostro kritizovaná a jej nedemokratickosť spočívala v slovnom balaste a osočovaní vytvorených nepriateľov, pripravovaná pravicová vláda ide pod rúškom prodemokratickosti a približovania sa západu, presadzovať viacero princípov, ktoré sú antidemokratické. Princípy, ktoré sú v rozpore so samotnými základmi európskej demokratickej civilizácie a s listinou ľudských práv a slobôd, ktorá má u nás zatiaľ stále silu rovnocennú ústavným zákonom. Inštitucionalizovaná úžera, legalizované zotročovanie svojich občanov, tvrdšia represia voči drobnej kriminalite a popieranie práva na spravodlivý a primeraný trest sú stavebnými kameňmi novej, no žiaľ nedemokratickej budúcnosti Slovenska. Budúcnosti, akú si želá možno aj väčšina na Slovensku, no ktorá bude vo svojich dôsledkoch pre väčšinu nežiteľná. Tragédiou našej spoločnosti je, že v nej veľa ľudí stále verí, že práve oni sú, a vždy budú na strane víťazov. Smutný fakt však je, že v každom zápase sú vždy aj porazení. V spoločnostiach úspechu je pravidlom, že na strane porazených je vždy väčšia časť spoločnosti.

Zlosť z ekonomických problémov, z kriminality a nespravodlivosti sa úspešne darí premieňať na nenávisť voči chudobným. Navrhovaný bod v programe pripravovanej vlády nie je volaním po spravodlivosti. Dokonca ani nie je volaním po starozákonnom princípe pomsty „oko za oko zub za zub“. Je presmerovaním pozornosti od nevidených podvodov bohatých a mocných, k najviditeľnejším obetiam dvadsaťročného budovania kapitalizmu. K zúfalcom, ktorí v mizérii svojho postavenia nedokážu svoje krádeže zamaskovať alebo obhájiť ako verejný záujem. Vinu a trest tento návrh presúva k deťom z najchudobnejších rodín, ktoré pred sebou nemajú vôbec (otvorene si priznajme, že pri aktuálnej a nadchádzajúcej politike naozaj vôbec žiadnu) šancu na lepší a dôstojnejší život. Pekné sľuby voličovi, túžiacemu po poriadku a ochrane jeho štýlu života, však nedávajú vôbec žiadnu nádej, ani perspektívu lepšieho života a už vôbec nie garanciu spravodlivosti a právneho štátu potenciálnym vinníkom drobnej kriminality. Tí, ktorých sa tento návrh týka vedia, že je určený proti nim a vedia to ešte predtým, ako sa vôbec nejakého prečinu alebo krádeže dopustia.

Skrátená verzia článku vyšla v denníku Pravda.