My, darwinisti, sme si všimli, že keď o nejakého nositeľa istej kombinácie génov príroda jednoducho nemá záujem, tak daná forma – či už je to mamut, vták dodo alebo onedlho panda, prejde z kategórie dýchania do kategórie pobytu v encyklopédiách, kreslených filmoch či fosíliách. Táto empirická evolučná skúsenosť by sa mala uplatňovať aj pri voľbách a tam, kde nie je záujem voliť, by výsledkom neúčasti voličov malo byť zrušenie inštitúcie.

Obviňujú ma. Vraj nič neviem o fungovaní véúcé, neuvedomujem si ako občan, koľko dôležitých rozhodnutí sa rodí na úrovni žúp. Vraj si nechcem plniť svoje právo ísť voliť. Počúvam od kandidátov, koľko spravili alebo spravia, ak hodím do urny kus papierika a pomôžem evolúcii ďalej živiť podivný genetický materiál inštitúcií absurdnej krajskej štátnej správy. Pritom neustále klesajúca účasť voličov – nielen v týchto, ale najmä v týchto voľbách – je výrazom toho, ako demokratická DNA v našskej bryndzovo-slaninovej podobe zakrnieva a ako sa voľby menia len na pokus o legalizáciu činnosti priateľov našich priateľov.

Vyhnívanie a rapídna degenerácia netrvá generácie, ale len volebné obdobia, marazmus pokrivenosti sa zapisuje do genetického programu od vlády po miestne zastupiteľstvá. Tak, ako si štát riadi koaličná rada, neústavná, no najdôležitejšia inštitúcia lobistických skupín, riadia sa mafiánsko-kamarátšaftskými pravidlami aj nižšie úrovne, pričom tie krajské sú dokonalo najneprehľadnejšie, čo vidieť aj z absurdných antipolitických spojení strán podpísaných pod mnohými kandidátmi. Na štát sa pokúšajú dohliadať médiá a občas sa aspoň špendlík z nástenky podarí vpichnúť vládnucej ozrute pod nechty, tie obecné zastúpenia, najmä v menších obciach a mestečkách, sú viditeľne bližšie ku konkrétnemu občianskemu životu tak aspoň naoko budujú kanalizácie a chodníky. Kraje sú však neprehľadnými studnicami, ktorým normálny tvor nerozumie inak, iba ako spôsobu premeny štátnych peňazí na súkromné. Slovenská politika je podnikateľská činnosť a nie služba verejnosti.

Nie je to len moje poznanie, ale všimol si to aj regulačný orgán, ktorý mal byť pokusom o racionálnu spravodlivosť vyplývajúcu z množstva (viac voličov, viac vie?) – voľby. Prírodný občiansky výber s drvivou neúčasťou voličov však neznamená, že o véúcé veľa nevieme a nechceme ísť voliť. Neúčasť na voľbách znamená, že občania nevidia dôvod podporovať takéto inštitúcie a teda z hľadiska fungovania zdravého organizmu sú zbytočné. Skúsme zaviesť ďalšie pravidlo do demokratických volieb: ak sa zúčastní volieb menej ako – buďme tolerantní – 33% voličov, úrad pre nepotrebnosť zrušíme. Nebolo by najlepšie, keby budúci víťazi volieb boli pandami vo svojich županských inštitúciách a my by sme sledovali, ako pekne do štyroch rokov ukončia svoju evolučne neperspektívnu existenciu? Jediná škoda, že prírodný výber je slepým hodinárom a občas sa okrem krásnej pandy podarí aj otravný komár.

Súvisiace články:

• Sme tu doma, nestarajte sa