Daniel Lipšic je za sprísnenie schengenského priestoru, pretože podľa neho Taliansko udelením dokumentov tuniským migrantom „prenieslo vlastný problém na iné štáty.“

Predtým, ako  sa minister vnútra prihlásil k politike strachu Nicolasa Sarkozy, ktorý sprísnenie režimu kontrol na hraniciach navrhuje,  sa slovenskí politici nadchýnali pádom diktátora Ben Aliho. Teraz, keď mladí Tunisania zatúžili vyskúšať si  slobodu, im nie len že zatvárame dvere, ale zatvárame ich medzi nami. A to  v čase, keď sa aj slovenská vláda spolieha na to, že Nemecko a Rakúsko otvorením pracovného trhu vyriešia  vysokú nezamestnanosť za neschopných slovenských politikov.  A vo chvíľach, keď  diskutujeme o tom, či budeme mať na Slovensku o rok euro,  prídelové lístky,  novú nemeckú marku, či štartovacie balíčky obnovenej koruny aj s kalkulačkami pre dôchodcov si ideme opäť „dočasne kontrolovať hranice.“  

Každý  súdny európsky politik vie, že najviac  imigrantov sa do únie dostalo v období, keď boli na hraniciach  kontroly a  rakúski pohraničníci  šikanovali našincov, cestujúcich do prvého obchodu v Hainburgu. Tvrdiť, že niekoľko desať tisíc mladých Tunisanov predstavuje problém pre  krajiny s viac, ako sto miliónmi obyvateľmi je vyslovená lož. Fakt, že mladí ľudia z pomerne bohatých severoafrických krajín dnes utekajú do Európy  je zlyhaním  barcelonských procesov a Stredomorských únií, ktoré mali nanovo vystavať vzťahy Európy so svojimi južnými susedmi,  zničené   kolonializmom, udržiavaním  diktátorov a  protekcionizmom.  Lipšic a premiérka Radičová, ktorá bude na júnovom summite o francúzsko- talianskej iniciatíve hlasovať, by mali vedieť aj to, že mnohé vplyvné hlasy v južnej Európe považujú skolabovanie vzťahov so severnou Afrikou za dôsledok podľa nich zbytočného a nepripraveného  rozšírenia únie na východ.

Je neuveriteľné, že tak priehľadné preberanie extrémistickej agendy   prezidentom Sarkozyho dnes ohrozuje aj za asistencie Daniela Lipšica, právo Európanov na neobmedzený pohyb. Vieme, že existuje  výrazná chuť konzervatívnych strán kontrolovať všetko- od sexuality po somárske rohy na pasoch. No je neprípustné, aby sme riešili každý problém variáciami na strach. Slovensko má s múrmi vo vnútri krajiny rovnako traumatizujúce skúsenosti, ako s ponižujúcimi kontrolami na hraniciach, ktoré sme poznali ešte dlho potom, ako ušli diktatúry do dejín.

Lipšic nemusí byť presvedčeným eurofilom. Stačí aby  na rokovaní európskych ministrov vnútra pripomenul našu skúsenosť s hranicami, ktorá je taká hlboká, že moji rodičia si dodnes pred Bergom intuitívne siahajú po pasoch. Boj proti „bruselskému diktátu „ neskončí obnovením  osvietených národných štátov. Ale diktátom extrémistov,  ktorí svoju paranoidnú predstavu o svete kontrol, vyhosťovania, etnického čistenia nakoniec presadia vďaka čoraz väčšiemu odklonu tradičných strán od slobôd. Ich zakladatelia prekonávali traumu z Európy rozdelenú nacistami a komunistami politickými  víziami o jednote. Ich nasledovníci žiaľ nevidia ani do nedávnej minulosti.

Text vychádza aj v denníku Pravda