JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Plazivá de-demokratizácia

Kríza žánru | Editorial | Juraj Marušiak | 11.07.2012

_ma_small

Výsledkom politických zmien v roku 1989 a procesu integrácie do EÚ bolo etablovanie demokratického konsenzu v stredoeurópskych spoločnostiach, prinajmenšom vo verbálnej rovine.

Predstavitelia politických elít, bez ohľadu na ideologickú orientáciu, legitimitu demokracie ako inštitucionálneho a hodnotového rámca tvorby politiky nespochybňovali, naopak – svoje rozhodnutia a kroky legitimizovali práve s odvolaním sa na princípy demokracie. Platilo to dokonca aj pre stúpencov populistických či neraz extrémistických síl, ktoré v praxi ponúkali autoritatívne riešenia. Ani takéto sily však nenašli v 90. rokoch, ale dokonca ani v predkrízovom období odvahu otvorene sformulovať program, ktorý by predstavoval alternatívu demokratického modelu.

Tendencie k plebiscitno-populistickému modelu demokracie, ktorá postupne nadobúdala autoritatívne črty, boli v 90. rokoch 20. Storočia prítomné najmä na Slovensku, v rokoch 2005 – 2007 sa objavovali v Poľsku, po roku 2010 v Maďarsku. Slovenské odmietnutie mečiarizmu v roku 1998 i neslávny krach programu „štvrtej republiky“ v Poľsku po roku 2007 svedčia o tom, že na podobné prejavy autoritárstva, spojené s primitívnou nacionálnou demagógiou a ideologickou indoktrináciou sú občania po skúsenostiach s komunistickými vládami a medzivojnovými autoritatívnymi režimami citliví. Rovnako sú citliví na politické sily, ktoré sa explicitne hlásia ku kontinuite s tradíciami totalitných režimov 20. storočia. Hoci experiment „národnej revolúcie“ Viktora Orbána v Maďarsku môže byť úspešný aj v dlhodobejšej časovej perspektíve, reálne výzvy pre demokraciu sa nachádzajú úplne inde.

Zlom v diskurze politických elít o demokracii nastúpil v dôsledku dvoch udalostí – útokov proti newyorským „dvojičkám“ 11. septembra 2001 a globálnej ekonomickej a finančnej krízy. „Vojna proti terorizmu“ umožnila petrifikovanie stavu „studenej občianskej vojny“ priamo v západných spoločnostiach, ospravedlnila nielen eskaláciu výdavkov na zbrojenie a násilia vo svete, ale aj posilnenie policajných zložiek vo vnútri štátu.

Od neliberálnych „demokratov“ k nedemokratickým liberálom

Rovnako však výzvu demokracii predstavuje aj ekonomicko-sociálna doktrína neoliberalizmu, predpokladajúca vyčleňovanie rozsiahlych oblastí verejného života spod demokratickej kontroly. Týka sa to v konečnom dôsledku finančnej, ekonomickej i sociálnej problematiky. Tento proces prebiehal relatívne bezkonfliktne až do obdobia, keď ho v súvislosti s dôsledkami krízy začali občania spochybňovať. Práve narastajúce sociálne konflikty spôsobili, že európske liberálne elity, povedané slovami bulharského politológa Ivana Krasteva, začali „tajne snívať o systéme, ktorý by nezodpovedných voličov zbavil sily narušiť právo na múdre vládnutie“1. Ak po roku 1990 európske štruktúry členstvo v EÚ podmieňovali konsolidáciou demokracie, v súčasnosti práve liberálne európske elity, a to aj v štátoch tak hlboko oddaných demokracii ako Nemecko, podmieňujú pomoc štátom ako je Grécko, Španielsko či Portugalsko, obmedzovaním priestoru pre demokratické rozhodovanie o vlastnej hospodárskej a sociálnej politike.

Na Slovensku takisto v súčasnosti najvýznamnejšími kritikmi demokracie už dávno nie sú krikľúni, nostalgicky spomínajúci na režim Jozefa Tisa alebo istoty normalizačného režimu. Oveľa viac ju spochybňujú politici, podporujúci prehlbovanie mentálnych bariér medzi konštruovanou a idealizovanou materiálne relatívne dobre zabezpečenou a pracujúcou „väčšinou“ a ľuďmi odkázanými na sociálne dávky, keďže v konečnom dôsledku prispievajú k deštrukcii hodnôt občianskej solidarity a spoluzodpovednosti. Napokon však potrebu obmedzovania volebného práva evokujú aj obľúbeným exponovaním prípadov, keď za starostov niektorých obcí boli zvolení občania, majúci problémy so zvládnutím gramotnosti.

Popri podtextových vyjadreniach sa však objavujú čoraz častejšie aj otvorené vyjadrenia o potrebe obmedzenia demokracie. Ak v 90. rokoch pre podobné názory bolo miesto iba v obskúrnych periodikách, akým bol napr. dnes už zaniknutý týždenník Zmena, dnešní odporcovia demokracie majú k dispozícii priestor v mainstreamových médiách. Texty, akým bol napr. článok Lukáša Krivošíka2, požadujúce zavedenie „daňovej demokracie“ v podobe prestavby štátu na akciovú spoločnosť, v ktorom by miera spolurozhodovania občanov závisela od objemu odvedených daní, podobne ako nedávna esej Olivera Andrássyho3, už nevychádzajú v bulvárnych plátkoch, ale v mienkotvornom týždenníku, považovanom za súčasť intelektuálneho mainstreamu. V ďalšom mainstreamovom periodiku, v denníku Hospodárske noviny pred mesiacom vyšiel článok, spochybňujúci samotné princípy demokracie4. Tentoraz však už nie s ohľadom na „bezpečnosť občana“ v situácii, keď ohrozenie teroristickými útokmi môžu pociťovať rovnako bohatí manažéri firiem v mrakodrapoch ako cestujúci v prímestských vlakoch. Ani nie s ohľadom na záujmy „pracujúcej strednej vrstvy“, ako argumentoval napr. L. Krivošík. Autor Martin Bulák argumentuje potrebou celkovo zastaviť proces prerozdeľovania bohatstva, ktorý však (čo autor zamlčiava) umožnil vytvorenie pracujúcej strednej vrstvy v podobe, ako existuje od obdobia po druhej svetovej vojne. Bulákova argumentácia teda v konečnom dôsledku hovorí už otvorene o vybudovaní systému pre úzku vrstvu privilegovaných občanov. Úplnému zlyhaniu spoločnosti má zabrániť „ delegitimizácia myšlienky demokracie, jej odhalenie ako príčiny súčasného procesu postupujúcej „decivilizácie“. Bulákov text pritom denník neuvádza ako súkromný názor autora, ale ako „komentár dňa.“ Texty Hansa Hermana Hoppeho5 prináša slovenským čitateľom a novinárom o. i. aj pomerne vplyvný Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorého experti sa frekventovane objavujú v médiách. Samotný INESS spolupracuje s ďalším mienkotvorným denníkom Sme na projekte Cena štátu, umiestnenom na webovej stránke denníka.6 Z hľadiska čítanosti, relevancie a vplyvu na politické elity i intelektuálnu komunitu pritom nejde o marginálne periodiká.

Čo na to občianska verejnosť?

Samozrejme, podobné názory sú súčasťou demokratického diskurzu. Demokracia musí garantovať právo slobody slova aj svojím odporcom. Problém nastáva iba vtedy, keď sa podobné názory, prezentované vo vplyvných médiách, stretávajú s takmer nulovým odporom zo strany verejnosti a predovšetkým politických a intelektuálnych elít. Martin Bulák sa angažuje v anarcholiberálnej skupine Menej štátu7. Požiadavka „menej štátu“ bola faktickým lajtmotívom ekonomických reforiem od začiatku 90. rokov. V uvedenom období však jej súčasťou bolo aj „viac demokracie“. Autori, podmieňujúci právo na politické zastúpenie platením daní alebo označujúci veľké skupiny občanov za „parazitov“ (M. Bulák nepriamo naznačuje k nim patria aj štátni zamestnanci), však zabúdajú na to, že na vytvorenie politicky exkluzívneho režimu rozhodne nebude stačiť „menej štátu.“ Skôr naopak, anarchia v tvorbe bohatstva, v ktorej „všetky vzťahy sú dobrovoľné a tým vzájomne výhodné“ je dosiahnuteľná zbavením politických práv značného počtu členov spoločnosti. To však len sotva bude možné bez ich „prinútenia k dobrovoľnosti“ a vzájomnej výhodnosti, keďže tento krok bude aspoň časť z nich spochybňovať. Zrazu však namiesto „menej štátu“ sa objaví „viac štátu“, reprezentovaného bezpečnostnými zložkami a väznicami.

Mlčanie liberálnych i konzervatívnych intelektuálov, ale aj iba ojedinelé prejavy nesúhlasu na ľavici zoči-voči prenikaniu antidemokratických nálad je zarážajúce. Radikálna pravica, reprezentovaná už nie deklasovanými živlami, ale publicistami a intelektuálmi so značnou mediálnou podporou, prichádza výzva na prehodnotenie hodnôt i pravidiel hry, ktoré sa v slovenskej spoločnosti s veľkou námahou etablovali po novembri 1989. Je teda aj otázkou zodpovednosti politických a intelektuálnych elít, či sa budú iba nečinne prizerať ohlásenej „delegitimizácii demokracie“ a či pochopia, že ekonomický liberalizmus vo svojej radikálnej podobe predstavuje rozchod so zásadami liberálnej demokracie. Ak sa na tento proces de-demokratizácie, ktorý už fakticky postupne a nenápadne prebieha v podobe privatizácie verejného sektora a preformátovania verejného diskurzu, budú pasívne prizerať, budú práve svojím mlčaním na ňom participovať a umožnia, aby občania prijali novú verziu nedemokratických režimov bez výraznejšieho odporu. Takýto model, čiastočne pripomínajúci ruské a čínske vzory, však bude znamenať aj nový pokus o pretrhnutie kontinuity s európskymi civilizačnými koreňmi.

Program anarcholiberálov je však aj výzvou pre ľavicu, aby pochopila, že sociálny zápas je v plnej miere aj zápasom demokratickým. Podobne ako v 19. storočí, pred a počas druhej svetovej vojny i veľakrát po druhej svetovej vojne, napr. v Latinskej Amerike a napokon aj v podmienkach stalinistických režimov je znova úlohou socialistickej ľavice, obhajujúcej neprivilegovaných občanov, brániť demokraciu. Práve výzvy anarcholiberálov predstavujú impulz, aby aj na Slovensku ľavica prijala program hlbokej demokratizácie verejného života a ochrany ľudských práv za bytostnú súčasť svojej agendy.



1 Krastev, Ivan: Moment populizmu. Kritika & Kontext, 36/2008.


2 Krivošík, Lukáš: Zaveďme „daňovú“ demokraciu. Týždeň, 14/2007.


3 Andrássy, Oliver: Prečo je existujúca podoba demokracie zlá. Týdeň, 42/2010.


4 Bulák, Martin: Demokracia. Boh, ktorý zlyhal. Hospodárske noviny – Finweb, webová stránka, 11. 6. 2012. finweb.hnonline.sk/2-56198840-kP0000_d-89


5 Hoppe, Hans Herman: Demokracia. Boh, ktorý zlyhal. INESS- Institute of Economic and Social Studies – webová stránka, www.iness.sk/media/docs/Hoppe_demokracia.pdf


6 cenastatu.sme.sk


7 www.menejstatu.sk


Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 154 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 21.07.2012 (Ondrej)

Diskusia k článku obsahuje 18 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist