Novembra boli v posledných dňoch plné masmédiá, no nemyslím si, že je to "unavený materiál". Možno by bolo lepšie nezabudnúť ani na udalosti nasledujúce po 17 N.

Podivuhodná naivita "mužov novembra" (výraz akoby nám chcel dať sexisticky najavo, že ak sa aj nenaivné ženy Nežnej revolúcie zúčastnili, hrali popri bradatých, či oholených revolucionároch iba sekundárne úlohy), keď na tak dôležitý post, akým je kreslo ministra vnútra, iba niekoľko týždňov po odštartovaní revolúcie "vyhlásili konkurz" (takýto „konkurz“ asi jediný vo svetových dejinách by si kľudne mali dať medzinárodne patentovať) a tak dali ľahko zneužiteľnú moc do rúk "neznámemu podnikovému právnikovi" s dutým hlasom, ktorý si najprv z "mužov novembra" a neskôr na nemalú dobu aj z celého Slovenska spravil svoje vlastné boxerské vrece. Ťažko pochopiť, prečo tá výhovorka miestnych intelektualoidov na naivitu, veď keď kormidlo krajiny dali do rúk vulgárneho a bezohľadného politického piráta, už dávno mali svoje tínejdžerske časy za sebou. Na tie chvíle, keď zimní revolucionári bojovali s veternými mlynmi, ale to podstatné v krajine sa aj vďaka im presúvalo do rúk Čiča, Schustera a Mečiara by si bolo milé zaspomínať. Nežná sa spragmatizovala nielen na predvolebných plagátoch VPN, kde sa na voličov vyškieral aparátčik Čalfa v spoločnosti Václava Havla. Nežná sa odnežnila v mene ponovembrového, insitného a nežného machiavellizmu, keď revolucionári uvoľňovali miesta na kandidátke VPN bývalym súdruhom, lebo tí sa začali objavovať na prvých miestach voličskej obľúbenosti. Prognostikov, sociológov a iných znalcov spoločenských vied z VPN potom už mohlo prekvapiť čoskoré prebudenie neoľudáctva, či vzostup zaprdených foriem nacionalizmu. Prišli sme, videli sme, doprognostikovali sme. Naivita hodná intelektu Milouša Jakeša. Keď sa donekonečna analyzuje dnešné politické porno na Slovensku a nakoniec bude aj tak dôležité iba to, či Robko skončí v povestnej churchillovskej posteli s Mikim, Vladkom, Bélom, Jankom, alebo s Pálom a komu teda budú tiecť eurofondy a korupcia (posteľ a polohy stále tie isté, len pornoherci sa menia) by si bolo hodné pripomenúť, že dnešný politický marazmus nezačali jednoduchí a jednoduchší voliči, ale tí správni nadľudia v správnych chvíľach a na správnych miestach.

Text vyšiel v týždenníku Žurnál