JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Podivuhodný prípad inžiniera Mariána K.

Kríza žánru | Editorial | Peter Balko | 22.11.2013

_ma_small

V momente, keď si prišiel na svet, praskli v nemocnici všetky zrkadlá. Vraj takú silnú si mal auru a osobnosť. Mama plakala od radosti a otec sa bil do svojich mocných írečitých pŕs. Vedel, že kniha slovenských dejín je hrubšia o novú kapitolu. Narodil sa inžinier.

Nepoznáme sa osobne, ale ver mi – prajem ti pokoj v duši. Viem si totiž predstaviť, že si to mal v škole ťažké. Bol si tiché a zádumčivé chlapča. Veľká hlava a uši vyťahané od Boha, to je údel múdrych a veľkých tohto malého sveta, ktorého staré múry si prešťal už v škôlke. Decká vedia byť kruté a nemilosrdné, hlavne, keď sa jedná o mystika tvojich rozmerov. Nikdy si sa nepúšťal do konfrontácií, veď načo? Bol som podobný a všetky posmešky a provokácie som vstrebal ako huba na zotieranie tabule. Prišiel som domov plný hnevu a písal som. Ale ty si nepísal, ty si čítal. Ujo Foglar a jeho Chlapci od Bobrej rieky ťa začali nudiť už v obsahu, tak si prevetral otcovu knižnicu. Detektívky, nejaká klasika a dokonca ženy, ktoré si dovolili napísať román. Nič pre teba, chcel si niečo viac. Chcel si vzrušenie i porozumenie. Chcel si nájsť miesto medzi slovami, kam by si patril. Chcel si nájsť vlastných chlapcov od Bobrej rieky.

A divil sa svet i divil sa Pán, ktorý práve zatváral svoje ovečky do pivnice pokánia – našiel si svoju Knihu kníh!

Všetko do seba zapadlo, keď ti v piatej triede začali rašiť prvé fúziky. Okolie bolo zhovievavé a nikto ti nepovedal, že fúzy si nechávajú rásť iba motorkári, ktorí sa s kamarátmi zabávajú v Modrej ustrici. O prvých fúzikoch viem svoje – hlavne sa vyhýbať veterným priestorom a pohostinstvám, kde podávajú kefír a plnenú papriku. Na druhej strane, spolužiaci si ťa začali vážiť. Predsa, bol si vysoký, ohybný sťahy barlolámač a s bajúzmi si vyzeral ako nevlastný triedny otec. Ešte aj plešatý chemikár so zvedavým rázporkom ťa nevyskúšal z nového učiva, ale z minulotýždňového, aby ťa náhodou nezahanbil. Spolusediaci, ktorý si každé ráno čítal tvoje statusy vyryté kružidlom na lavici, za teba pravidelne zotieral tabuľu a polieval umelé kvety. Vďaka nemu si sa stal najlepším týždenníkom v Banskobystrickom kraji. Na mestskom úrade si dostal diplom a cukríky na lepšiu stolicu. Avšak, nezabudol si na svojho priateľa a spravodlivo si sa s ním rozdelil. Dobrota a srdečnosť ti ostala po celý život – staral si sa o svojich ľudí a oni sa starali o teba.

A na tom bájnom mieste v prírodovedeckom kabinete, kde si prvýkrát v živote pobozkal vypchatú lamu, ktorá slúžila ako učebná pomôcka, ste si s kamarátom povedali, že založíte spolok. Bratstvo. Ľudovú stranu. Hipsterskú platformu. Pospolitosť. Farmársky trh. A keďže ste sa nevedeli zhodnúť na tom, čo vlastne založíte, hodili ste si kockou. Padla jednotka. Počkať, čo bola jednotka?

Keď som bol na základnej škole, tiež sme si s mojím najlepším kamarátom založili bratstvo. Preto veľmi dobre viem, že oficiálna skupina musí mať vlastný názov, pesničku, členov, členovia musia poznať tajné heslo a čo je najdôležitejšie, skupina musí mať nepriateľa. Nie je dôležitý program či cesta, ale smer – pretože tam, kde je smer, môžeš zodvihnúť ruku a ukázať prstom na tých, ktorí znásilňujú a nivočia našu krajinu zasľúbenú. Kvôli otcom, synom i bratrancom národa, ty jediný budeš pevne stáť a vstrebávať všetko to svinstvo, ktoré ostatní iba odhŕňajú z cesty. Na druhej strane, musím ti uznať, že máš bohovské šťastie. Na Slovensku sa totiž nepriateľ hľadá ľahšie než na Islande či v reality show.

Tvoja rodina i tvoji kamaráti sa určite divia, kde sa berú tie škaredé slová, ktoré o tebe všetci hovoria. Ľudia ťa osočujú, píšu o tebe na jetotak a hovoria o tebe v televíziách, kde namiesto tvojej tlačovky radšej pustia Ryby, rybky, rybičky. Ešte aj tí, ktorí ti dali svoj hlas, majú potrebu napísať alebo aspoň povedať svojim blízkym dôvody, prečo tak museli vykonať. Necítia hanbu, ale ľútosť. Rozumiem im a nikomu nič nevyčítam. Je to drsné a nespravodlivé. Ale ty to dáš – predsa, napozeral si si Život Briana, sandále na nohách a ideš až k horizontu poznania, že prorokom sa žije dvakrát ťažšie než obyčajným ľuďom. Nie je náhoda, že svojich voličov rozdeľuješ na sympatizantov a tých druhých, pretože skutočné sympatie k tebe prechováva len málokto. Väčšina je jednoducho nahnevaná. Ale veď oni ťa nepoznajú, nevidia do tvojej krehkej duše, ktorá túži iba po pochopení a kúsku intimity s yperitom. Predsa, čo je neonacistické na tom označiť cigánov za extrémistických parazitov? Čo je neonacistické na rétorike postavenej na emóciách ako hnev, nenávisť a sklamanie? Čo je neonacistické na tom označiť homosexuálov za chorých ľudí, ktorí by sa mali pásť v jednej ohrade s nekrofilmi, pedofilmi a čitateľmi EvitaPress?

Vieš, poznám miesto, o ktorom hovoríš, ktoré chceš “očistiť“ a ktorého biedu i ohnutý boľavý chrbát používaš ako rebrík pri súkromnej ceste nahor. Uvedomujem si, že v tomto Bohom oprdnutom priestore nefunguje takmer nič a to, čo funguje, vlastne tiež nefunguje. Cesty, ktoré by vysmiali aj hobiti v Stredozemi. Všadeprítomný pesimizmus, korupcia, nezamestnanosť, zlé sociálne zabezpečenie či nedôvera voči akýmkoľvek štátnym zložkám. Nedivím sa. Ešte aj tí zvyšní kandidáti, s ktorými si bojoval, boli horší než otázky Štefana Hríba. Tiež som sa narodil v Banskobystrickom kraji a nie je mi jedno, koho tieň bude padať na jeho obyvateľov. Na druhej strane, viem, že môj rodný Lošonc nie je Bystrica. Nanešťastie, ak sa ti podarí nemožné, tak smrad tvojho župana budem cítiť aj pod oknom môjho rodného domu. A to sa mi nepáči. Preto ťa veľmi slušne poprosím, ak by sa Hron skutočne rozostúpil, Kristus by sa otočil chrbtom a ty by si nedajbože vyhral župné voľby, tak prosím, nechaj Lošonc na pokoji!

Vieš, čo je najväčšia irónia, pán inžinier? Máš rovnaký titul ako môj otec. Ibaže z môjho otca sa stal stavebný podnikateľ, skvelý pingpongista a krásny človek a z teba priemerný neonacista.

 

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 287 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist