Polícia, ktorá dodnes nevyšetrila vraždu študenta Daniela Tupého a právnika Ernesta Valka, zatiaľ vylučuje, že by v Hurbanove išlo o rasovú vraždu.

Veľká časť verejnosti vylučuje, že by došlo vôbec k nejakej vražde. Aj preto museli denníky rušiť diskusie pod správami o víkendovej masakre. Ešteže máme Facebook, ktorý dokáže do minúty vymazať stránky dojčiacich mamičiek s údajne pornografickým obsahom, no celý víkend nechal prístupné fóra, kde diskutujúci doslova oslavovali zabíjanie Rómov v Hurbanove.

Rómovia predsa zapálili Krásnu Hôrku, čo nedokázali ani Turci, ako ma poučil turista na Čabraďskom hrade. Ich deti vraj jedia v školách zadarmo, na úrady práce chodia po závratné sumy z nášho štedrého sociálneho systému a vykazujú všetky znaky toho, že si môžeme položiť otázku, či sú ešte ľuďmi, alebo sa už zmenili na hmyz alebo divú zver.

Niektorí bratislavskí taxikári si to myslia. Po hurbanovskej vražde spomenuli Ľubomíra Harmana z Devínskej Novej Vsi. Hovorili o poľovníckych preukazoch a otvorení sezóny. V hlavách tých spoluobčanov, ktorí nemajú gule ísť do ulíc proti politikom, sa z Rómov stali démonické bytosti, ktoré niekto omylom vyvolal na špiritistickej seanse a teraz sa ich nevieme zbaviť. No a démonické bytosti z tarotových kariet  nemajú práva. Cirkvi za ne nemusia zverejňovať vyhlásenia alebo pastierske listy, politici sa môžu tváriť, že vedú proti nim nejakú nadprirodzenú vojnu, a na sociálnych sieťach o nich môžeme hovoriť ako o niekom, kto si zaslúži smrť.

Akékoľvek budú zistenia polície, ktorá to so zisteniami veľmi nevie, hurbanovská tragédia potvrdila, že rasizmus nie je záležitosťou neonacistov, ale celej spoločnosti. Nie polícia, no facebooková verejnosť urobila z masakry rasovú vraždu a zo strelca hrdinu v rasovej občianskej vojne, ktorú čoraz otvorenejšie vedú ľudia na internete.

Zodpovednosť za tento stav majú politici. Neschopnosť urobiť z rómskej populácie integrálnu časť spoločnosti, ktorá bude zdrojom našej spoločnej prosperity, dnes zakrývajú čoraz nenávistnejším jazykom na adresu Rómov. Tí sa stali pre politikov vynikajúcim živým štítom, vďaka ktorému časť spoločnosti nikdy neuvidí, čo sa skrýva pod parketami bielych zločincov z politických gangov. Spolu s prenikaním nenávisti z okraja do politického a mediálneho maistreamu a za zbožného mlčania cirkví dochádza aj k oslabovaniu uplatňovania zákonov. Plagáty SNS, výroky exposlanca za SDKÚ Štefana Kužmu, dvojzmyselné narážky ľudí z SaS a Smeru nepostihuje nikto.

Slovenskí sudcovia nepovažujú flagrantný rasizmus za zločin alebo priestupok. Súvisí to s obrazom, aký sme o Rómoch vytvorili. Podobne, ako sa v 30. rokoch minulého storočia spochybňovala ľudskosť európskych Židov, žijeme v dobe, keď sa verejná radosť z násilnej smrti troch spoluobčanov nevylučuje s tým, že v nedeľu budeme v kostoloch prosiť Boha o večný život.

 Nenávisť a špeciálne nenávisť k Romom, hygienická, biologická, ľudská, vypadla na Slovensku zo zoznamu zlých vlastností, ktorých sa chceme na začiatku roka zbaviť. Môžete byť dobrým človekom a nenávidieť Rómov, láskavým a veľkorysým a pritom sa tešiť z hurbanovskej vraždy, pracovitým a milujúcim a súčasne považovať Harmana za hrdinu. Našimi hrdinami sa po Štúrovi, Štefánikovi a Havlovi stávajú bezmenní vrahovia a Harmanovia. A to je horšie svedectvo o spoločnosti, ako čokoľvek, čo sme poznali od 39 roku.

Text vychádza v skrátenej podobe aj v denníku Pravda