JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Poľsko pred politickým zemetrasením?

Kríza žánru | Editorial | Juraj Marušiak | 02.07.2015

_ma_small

Prezidentské voľby v Poľsku, ktoré neočakávane vyniesli na najvyšší post v štáte kandidáta opozičnej, národno-katolíckej strany Právo a Spravodlivosť (PiS) Andrzeja Dudu, pravdepodobne nebudú znamenať iba personálnu zmenu. Jesenné parlamentné voľby, ktorých favoritom je PiS, môžu v poľskej politike priniesť podstatne väčšie zmeny a zmeniť donedávna relatívne stabilnú podobu politickej scény.

Za faktického víťaza prezidentských volieb sa považujú stúpenci nezávislého kandidáta Pawla Kukiza, ktorý získal podporu mladých voličov a celkovo ho v prvom kole podporilo 20,8 percenta voličov. Pravdepodobne práve Kukizovi voliči rozhodli, že víťazom druhého kola sa stal konzervatívny kandidát Andrzej Duda. Kukiz samotný sa v predvolebnej kampani prezentoval ako „sklamaný liberál“, ale pred druhým kolom sa zdržal podpory ktoréhokoľvek kandidáta. V parlamentných voľbách, ktoré sú v Poľsku omnoho dôležitejšie ako voľby prezidentské, sa vníma ako potenciálny jazýček na váhach. Jeho rétorikou bol protest, vyslovenie nesúhlasu s doterajšími partokratickými praktikami, pričom univerzálnym liekom by malo byť zavedenie jednomandátových volebných obvodov. V každom prípade Kukiza s autoritatívnym lídrom strany Právo a Spravodlivosť Jarosławom Kaczyńským, presadzujúcim posilnenie atlantickej orientácie Poľska, zostrenie kurzu proti Rusku a posilnenie represívnych funkcií štátu, spája odpor k tradičným procedúram liberálnej demokracie a snaha o oživenie personálneho princípu v politike. Nie náhodou J. Kaczyński opakovane hovorí so sympatiami o maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi. Samotný Kukizov program je málo výrazný a rovnako málo výrazné sú aj kontúry jeho hnutia, ktoré plánuje založiť a ktoré nemá mať atribúty klasickej politickej strany. Podobne ako Kaczyński, aj Kukiz výrazne akcentuje národný rozmer zahraničnej politiky Poľska, s doposiaľ nevídaným dôrazom na otázku poľských menšín na východe Európy, hlavne na Ukrajine. V samotnom ukrajinskom konflikte Kukiz navrhuje neutralitu, ale z hľadiska vzťahu Poľska k susedom vyvolávajú obavy vyjadrenia, podľa ktorých by v poľskej armáde mali slúžiť aj etnickí Poliaci, ktorí sú občanmi Litvy, Ukrajiny a Bieloruska. Napokon však Kukiz diskusiu o prípadnom programe strany uzavrel rozhodnutím, že žiadny volebný program nepredloží, lebo všetky programy sú klamstvom. Zostáva teda výlučne predstaviteľom protestu, ktorého správanie po parlamentných voľbách bude nepredvídateľné.

Fiasko mladej kandidátky postkomunistického Zväzu demokratickej ľavice (SLD) Magdaleny Ogórek, ktorá získala 2,8 percenta hlasov a takisto preferencie samotnej strany pod prahom zvoliteľnosti otvárajú otázku vytvorenia novej ľavicovej strany. Zatiaľ sa najvýraznejšie prezentuje strana Spolu (po poľsky Razem), ktorá odmieta oligarchické praktiky SLD a neoliberálny model ekonomickej transformácie. Svojím zdôrazňovaním práve sociálnej dimenzie ľavice môže nová strana pripomínať poľskú verziu gréckej Syrizy. Nová strana chce osloviť o. i. aj narastajúci počet príslušníkov tzv. prekariátu, t.j. príslušníkov pracujúcej chudoby, ktorí spravidla pracujú bez toho, aby mali stabilnú pracovnú zmluvu. Vyslovujú sa za vyššie zdanenie fyzických osôb v najvyšších príjmových kategóriách, t.j. žiadajú 75-percentnú daň pre tých, ktorí zarábajú viac než 500 tis. zlotých (približne 125 tis. eur) ročne, stíhanie tých, ktorí prelievajú peniaze do tzv. daňových rajov, zavedenie minimálnej hodinovej mzdy a 35-hodinového pracovného týždňa. Zároveň žiadajú zvýšenie nezdaniteľného príjmu na dvanásťnásobok životného minima a zavedenie progresívnej dane pre firmy. Takisto žiadajú zastavenie privatizácie verejných služieb a obmedzovanie tzv. smeťových zmlúv, t.j. dohôd rozličného typu, ktoré zamestnancom neposkytujú stabilitu zamestnania a platenie poistného.

Na pravej strane politického spektra sa aktivizujú radikálni liberáli, predstavovaní stranou Moderné Poľsko Jej ambíciou je nahradenie oslabenej Občianskej platformy. Hoci táto strana verbálne nepopiera demokratické princípy, zároveň hlása princípy meritokracie a podľa nej má byť štát riadený podobne ako firma.

Vládna Občianska platforma prechádza krízou. Jej predchádzajúci dlhoročný líder Donald Tusk zo strany vytlačil nielen konzervatívnych politikov, ale aj príslušníkov ľavicového krídla. Po ôsmich rokoch vládnutia sa zo strany vytratili diskusie o programových otázkach, zároveň ju rozkladajú vnútorné konflikty jednotlivých mocenských klanov a lobystických skupín. Jej hlavným argumentom v zápase o priazeň voličov bolo vyvolávanie strachu z možného návratu PiS k moci, s odkazom na prípady zneužívania moci v čase, keď národní konzervatívci boli pri moci. Rovnako však situácia nemusí hrať do karát ani potenciálnemu víťazovi volieb. PiS síce má podľa najnovších prieskumov týždenníka Newsweek.pl šancu získať 36 percent hlasov, v očiach časti intelektuálov, hlásiacich sa k jej programu je však J. Kaczyński skompromitovaný politik a práve preto mu aj odporúčali, aby v prezidentských voľbách poskytol priestor štyridsiatnikovi Dudovi.

Doterajšie prieskumy verejnej mienky signalizujú posun spoločnosti doprava. V budúcom parlamente by sa mali ocitnúť tri politické strany - PiS, PO a vznikajúce Kukizovo hnutie, resp. ešte agrárna Poľská ľudová strana, ktorá sa vyznačuje pomerne stabilným elektorátom. Nové projekty na pravej ani ľavej strane politického spektra sa zatiaľ výraznejšie nestihli prejaviť, hnutie Razem ešte ani nebolo zaregistrované ako riadna politická strana. Nedávne prezidentské voľby však ukázali, že aj v krajine, ktorá je prezentovaná ako príklad úspešnej postkomunistickej transformácie, narastá nespokojnosť so sociálnou nerovnosťou a s odcudzením sa politických elít od občanov. Súčasná nespokojnosť má tvár Kukiza, tvár rebélie, ktorá však neponúka žiadne riešenia okrem osoby vodcu, symbolizujúceho nové nádeje, ktoré si však každý môže konkretizovať podľa svojich predstáv, pričom ich symbol sa ani neunúva ich konfrontovať v diskusii s inými lídrami. Hoci vstup do EU priniesol modernizáciu Poľska, jej liberálni iniciátori a realizátori ju ako politickí lídri nemusia prežiť.

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 54 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist