JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Postavenie žien v spoločnosti je politickou záležitosťou

Kríza žánru | Editorial | Daniel Gerbery | 09.08.2012

_ma_small

O postavení žien v spoločnosti sa u nás napísalo už veľa slov. Dodávať ďalšie sa môže zdať zbytočné. Túto tému však obklopuje akási rutinná samozrejmosť, keď sa väčšina ľudí zhodne na tom, že znevýhodnenie žien je nesprávna vec, ale na Slovensku ide o veľmi zriedkavý jav, pretože mužom i ženám sú tu garantované rovnaké práva.

Niekoľko žien je dokonca aj v politike a vo vedení veľkých a úspešných firiem (potom musia dookola odpovedať na otázky, aké je to presadiť sa v mužskom svete) a prípadné problémy ako nižšie platy či pomalšia kariéra sú aj tak otázkou voľby, individuálnych priorít. Zoči-voči tejto samozrejmosti sa vynára niekoľko skutočností, ktoré stoja za pozornosť.

 Nikdy predtým neexistovalo také množstvo poznatkov o životných podmienkach mužov a žien. O tom, ako a kde pracujú, ako si delia zodpovednosť a povinnosti v domácnosti, o tom, aké majú predstavy o svete či životné plány. Ukazujú nám, že asymetrie v príležitostiach mužov a žien existujú a nezodpovedajú „prirodzeným“ individuálnym túžbam či potrebám. Zaujímavé je, že táto informačná nasýtenosť nevyvoláva gejzír nápadov a riešení, na rozdiel od situácie, keď sa mediálnymi skratkami vyrába pocit zásadného ohrozenia ľuďmi v núdzi, ktorí potrebujú pomocnú ruku. Neochota či bezradnosť tu majú často spoločné korene – buď ide o problémy posúvané mimo politiku (nerovnosť v mzdách musí vyriešiť trh) alebo to proste stojí veľa peňazí (dostupná sieť služieb pre rodiny). Samozrejme, tváriť sa, že sa v prospech vyrovnávania šancí nič nespravilo, je neseriózne. Ale ten nepomer medzi tým, čo vieme a tým, čo sa reálne robí, zostáva veľký.

 Na druhej strane, otázka postavenia žien v spoločnosti je často formulovaná príliš všeobecne. Netreba sa preto ani čudovať jej slabej rezonancii. Málokto spochybňuje samotný princíp rovnosti mužov a žien. Problémom je, že v pozadí takto sformulovaného problému zostáva ukrytá obrovská rôznorodosť životných situácií, skúseností s rôznymi kombináciami znevýhodnení. Status ženy - matky v hlavnom meste s prístupom k pracovným príležitostiam a službám sa diametrálne odlišuje od statusu ženy - matky v marginalizovanej osade na okraji sveta väčšiny i jej záujmu. Citlivosť voči ťažkostiam špecifických skupín žien tak zvyšuje legitimitu otázky postavenia žien v spoločnosti. Ruka v ruke s tým by malo ísť hľadanie riešení. Univerzálne politické opatrenia na podporu plnohodnotnej spoločenskej participácie žien, akokoľvek dobre myslené, nefungujú vždy a všade. Najmä tam nie, kde sa pretínajú viaceré sociálne riziká a hrozí ich vzájomné posilňovanie s vážnymi následkami. Rodové asymetrie sa teda nevznášajú mimo existujúcich sociálnych štruktúr, ktoré generujú svoje vlastné príležitosti a obmedzenia. Rodová politika by mala byť preto aj sociálnou politikou (v jej najširšom význame).

 Je naivné sa domnievať, že otázku rovnocennej participácie možno vyriešiť len tak jednoducho, napísaním tých správnych zákonov. Mnohé aktivity sa odohrávajú v súkromí domácností. Zoberme si také partnerské očakávania ohľadne deľby rol v rodine, deľbu spoločných zdrojov domácnosti či rozhodovanie o tom, kto a ako sa postará o malé deti. To všetko stojí mimo formálnu reguláciu. A je to tak dobre, hoci vieme, že rodinný život na Slovensku nepredstavuje žiadne eldorádo rovnostárstva. Nielen výskumy, ale aj bežné susedské skúsenosti napovedajú, že rešpekt k rovnocennosti životných plánov a preferencií tu nie je normou. Čo však s tým? Predovšetkým, striktné oddeľovanie súkromnej a verejnej oblasti života je zavádzajúce. Jednak preto, lebo pozícia žien vo verejnom priestore - ako je napríklad trh práce – je do veľkej miery určovaná aj jej postavením mimo neho (a naopak). A to, že aktivity a vzťahy odohrávajúce sa v súkromí nepodliehajú legislatívnym normám neznamená, že nemôžu byť predmetom verejnej diskusie a hľadania spoločenského konsenzu o ich povahe. V tomto ohľade je dôležitý slogan „osobné je politické“, ktorým ženské hnutie dalo najavo nesúhlas s pokryteckým vytyčovaním hraníc verejného záujmu s cieľom zachovať silno patriarchálne štruktúry spoločností po druhej svetovej vojne. Osobné je politické nie v zmysle volania po väčšej formálnej, politickej regulácii privátnych sfér, ale ako výraz snahy o zohľadnenie skrytých nerovností vo verejnej rozprave.

To, že postavenie žien v spoločnosti je politickou záležitosťou, treba neustále pripomínať. Ináč tomuto problému hrozí de-politizácia, spočívajúca v zdôrazňovaní individuálneho charakteru znevýhodnení, ktoré sú výsledkom rozhodovania sa jednotlivcov medzi rôznymi alternatívami. „Máte pomalší kariérny postup ako kolegovia muži? Bolo to vaše rozhodnutie medzi kariérou a zakladaním rodiny. Je málo žien v politike? Asi preferujú iné aktivity, kde je menej konfliktov a vypätia“ (žiada sa dodať – napríklad ako v školstve alebo zdravotníctve). Depolitizácia spoločenských problémov je silným nástrojom na oslabovanie očakávaní voči schopnosti politiky ponúkať riešenia. Zvykne sa úspešne aplikovať napríklad pri navrhovaní pomoci chudobným. Tí sú štylizovaní do pozície obetí vlastných rozhodnutí, ktoré sa ukázali ako nesprávne. Nezvyšovali si dostatočne kvalifikáciu pre potreby súčasného trhu práce, nenaučili sa poriadne úradný jazyk a tak ďalej. Takto vykreslenej kategórií sa potom ľahko prisúdi obraz čiernych pasažierov zneužívajúcich systém (aj keď aj takíto sa medzi nimi samozrejme nájdu). A riešenia poznáme. Snahy o depolitizáciu rodových nerovností nemusia mať tento dehonestujúci podtón, sú však rovnako rizikové. Vyznačujú sa tendenciou abstrahovať od spoločenského kontextu a štrukturálnych bariér a zdôrazňovať osudovú dôležitosť informovaných rozhodnutí a preferencií.

 V úvode bola spomínaná rutinná samozrejmosť, s akou je u nás v súčasnosti vnímaná otázka plnohodnotného uplatnenia žien. Existuje viacero skutočností, ktoré túto samozrejmosť spochybňujú. Priepasť medzi poznaním a konaním, napätie medzi univerzálnymi oprávneniami a citlivosťou voči rôznorodosti rizík, vzťah súkromného a verejného a potreba politizácie životných osudov sú len niektoré z nich. Ďalšie možno nájsť v diskusiách a prácach ľudí, ktorí tejto téme venujú svoj čas a energiu.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 58 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 15.08.2012 (druk)

Diskusia k článku obsahuje 16 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist