Dospel som k záveru, že politika je príliš vážna vec na to, aby mohla byť prenechaná iba politikom. Charles de Gaulle

Je zázrak, že píšem list práve Vám, poslankyni poľského parlamentu, o ktorej v týchto dňoch hovorí prakticky celý svet (ak práve náhodou nehovorí o Slovensku a eurovale). S úctou celej mojej queer aktivistickej dušičky som si na Homopedii (http://www.homopedia.pl/wiki/Anna_Grodzka) prečítala o Vašej práci, rýchlo zabudnúc (a v duchu sa ospravedlňujúc) na prvotné pochybnosti, či ste tá správna dáma na správnom mieste. Vždy mám totiž trochu obavy zo zdôrazňovania okolností, ktoré nemusia byť tie podstatné, pričom nielen na prvý, ale aj druhý pohľad podstatné sú – a veľmi. Aby však zafungovali, nesmú stáť izolovane od ostatných relevantných súvislostí.

Odkiaľ začať? Asi od médií. Cez ne som Vás spoznala a so mnou väčšina Vašich voličov a voličiek, či už tých skutočných u Vás doma, alebo nás pomyslených za hranicami Poľska, odkiaľ sme mohli iba držať palce a neskôr Vám gratulovať. Nedá mi Vám nenapísať, že toľko výpovednej povrchnosti a tak prepotrebnej pravdy zároveň ako v povolebných titulkoch o Vás sa v médiách, i v tých nebulvárnych, len tak ľahko nevidí. A to sme už zvyknutí/é na všeličo. Tak sa spolu v tých palcových titulkoch poprehŕňajme a pekne si to užime – koniec koncov, dôvod na to je, aj keď možno trochu iný ako nám jednotlivé titulky prvoplánovo podsúvajú (a potom nazrieme aj za roh).

Čítam: Do poľského parlamentu zasadne transsexuál (Hospodárske noviny). Konzervativní Polsko má transsexuální poslankyni (Lidové noviny). Šok v poľských voľbách: Táto transka v plavkách je nová poslankyňa! (Topky.sk). Konzervativní Polsko je po volbách na nohou. Poslankyní se stane transsexuál (Ihned.cz). Do polského Sejmu míří první transsexuálka, pohlaví změnila loni (MF dnes). Poľsko: Do parlamentu sa dostala prvá osoba so zmeneným pohlavím (Aktuality.sk).

To ako si s Vami, pani Grodzka, ako novou poslankyňou za liberálne hnutie Janusza Palikotu médiá nevedia poradiť; ako nevedia, z ktorej strany informáciu o Vás i o Vašom „zjavení sa“ na výslní poľskej politiky uchopiť, svedčí aj nasledujúca veta. Veta, ktorá sa v rôznych obdobách papagájuje podobne ako vyššie uvádzaná titulková mantra: „Anna Grodzka (57) sa vo víkendových voľbách stala prvým transsexuálnym poslancom poľského parlamentu po tom, čo sa nová protináboženská strana umiestnila na treťom mieste.“ Čítajúc túto až rituálnu vetičku sa natískajú dve otázky. Anna Grodzka sa stala poslancom? Stali sa napríklad takí Jaroslaw Kaczynski či Donald Tusk poslankyňami? No dobre, chápem. Môže ísť iba o problém s rodovo vnímavým jazykom, nemusí ísť rovno o problém s rodom. Je ale fakt, že okrem „insajderských“ médií, resp. médií so snahou reflektovať ľudský, občiansky i ľudskoprávny rozmer tejto voľby, nezaznamenala som serióznu snahu informovať o Vás aj v inej rovine ako v rovine voňavej pikantérie (a vyššej čítanosti) šíriacej sa okolo Vašej verejne známej transsexuality, ktorá sa stala tou povestnou čerešničkou na torte – len s tým, že tortu samu médiá opomínajú.

Isteže, je dôležité o Vašej identite hovoriť, dokonca ju „používať“ ako jednu z volebných presne zacielených „zbraní“. Žijeme v dobe a v spoločnostiach, kde neviditeľnosť znamená to isté čo neexistencia a kde neexistencia znamená to isté čo neriešenie. Paradoxne, zneviditeľňovanie znamená aj akoby „automatické právo“ väčšiny na negativizovanie a dehonestáciu menšín – tých menšín, ktoré inak sama zneviditeľňuje, prípadne ich láskavo toleruje. Oná „tolerancia“ však viac ako zdanlivú láskavosť nepustí, poznáme to aj zo slovenskej spoločnosti a politiky. Takže práve kvôli zviditeľňovaniu témy, a najmä ľudí za ňou, je dôležité správu o Vás i s informáciou o Vašej menšinovej identite šíriť. Zvlášť, a to nielen symbolicky, ale aj mocensky významné je to pre komunity transrodovo identifikovaných a neheterosexuálnych ľudí. Nezabudnime, že moc nemá hodnotiace znamienko, jej plus či mínus závisí od jej uchopenia a užívania. Moc môže a má byť dvojičkou zodpovednej kompetentnosti, nie manipulácie a zneužívania (ach, tá naivita teórie).

Vaše zvolenie, pani poslankyňa, je však tiež signálom majority majorite, nielen minority majorite, že sa ľady lámu aj v konzervatívnom, nie náhodou katolícky vnímanom Poľsku. Signál, ktorý neprišiel z čista jasna ako blesk z neba, ako sa mnohí domnievajú, ale sa naopak objavil celkom logicky, pretože sa vynoril presne z tých miest zaľadnenej rieky, kde bol už tlak neznesiteľný a kde prelomenie bolo už len otázkou času. A ten čas nastal. Našťastie, alebo ako by povedali bratia a sestry v Kristu, chvála bohu!

Vy sama ste, pani Grodzka, svoje zvolenie označili za prielom v pohľade Poliakov a Poliek na sexuálne menšiny, zvlášť preto, že Vás do Sejmu zvolil Krakov, bašta poľského katolicizmu a svojho času aj domov pápeža Jána Pavla II. Ale aby sme sa posunuli ďalej ako ostatné médiá, dovoľte mi najmä zdôrazniť, prečo je zrejmé, že ste tou správnou ženou na správnom mieste. Všetci chceme, aby naše záujmy v parlamente hájil človek, s ktorým máme niečo spoločné, ktorý nám je niečím blízky, v niečom sme si podobní, vyznáva rovnaké hodnoty ako my. Ale nie je to ten hlavný a jediný relevantný predpoklad – je to len jedna strana mince. Tá druhá strana, bez ktorej by bola minca bezcenná – prípadne by mala „len“ zberateľskú hodnotu – je práca, postoje a výsledky „nášho“ človeka. A práve o tie u Vás nie je núdza. Doslova bojové pole (ne)diskriminácie v Poľsku bolo roky Vaším poslaním – a dnes ho konečne presúvate aj tam, kde existuje reálna rozhodovacia (právo)moc, do parlamentu.

Bitvy to nebudú jednoduché (vieme, kde žijeme). Ste v súčasnosti jedinou poslankyňou transsexuálkou na svete. Odhliadnuc od toho, ste jednou z mála poslankýň a poslancov v stredoeurópskom geopolitickom priestore, ktoré a ktorí sa otvorene a nekompromisne zasadzujú o zrovnoprávnenie neheterosexuálnych ľudí s heterosexuálnymi, snažia sa presadzovať myšlienku rovnakých príležitostí pre ženy či bojujú za oddelenie cirkvi od štátu a zastavenie financovania náboženských organizácií a politických strán z verejných zdrojov. Samé ťažké, na riešenie čakajúce, prepotrebné a majoritou vnímané ako nepopulárne (a často zbytočné) témy.

S úctou a priazňou Vám (verím, že môžem) preto posielam pozdravy a povzbudenia od všetkých slovenských transiek, od nás nehetero, ako i od našich hetero sprievodcov a sprievodkýň po ceste za slušným, dôstojným a ľudským svetom. Držíme Vám palce, držte aj Vy nám, nech aj my zabrúsime s čelovkami na hlavách do tmárskych vôd slovenského parlamentu.

Vážená pani poslankyňa, želám Vám úspešné sejmovanie, ale najmä dostatok trpezlivosti a zachovanie duševného zdravia, pretože jedno je jasné už dnes – najbližšie roky toho na Vás čaká skutočne požehnane.