JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Pravda nemusí byť správna

Kríza žánru | Editorial | Martin Kasarda | 13.04.2015

_ma_small

Žijeme vo väzení našej minulosti, ktoré sa nám navyše páči. Bičovať sa odkazmi na minulosť je masochistická úchylka. Staré zlaté časy si glorifikujeme, robíme z nich modlu, raj či morálny imperatív. Alebo z nich vyťahujeme bezbranných strašiakov ako kúzelník zajaca z klobúka.

Tvárime sa, že ak niečo bolo, že to bolo správne. Minulosť akoby veciam dnešným dodávala punc pravdy a nemennosti. Je to dané strachom z budúcnosti, ale aj kultúrnou identitou vyrastajúcou na presvedčení, že čo robili naši predkovia bolo správnejšie.

Minulosť už bola, ale zmeniť sa nedá len zdanlivo. Teraz nemyslím na orwelovské menenie starých novín a prepisovanie dejín v románe 1984, či „strácanie“ dokumentov v eštebáckych vilách, aby sme minulosť nespoznali. Minulosť meníme denne tak, že si znej vyberáme tie hodnotové miesta, ktoré sa nám hodia do konceptu tak, aby sme z minulosti spravili štít, tvrdenie, že čo bolo, bolo správne.

Dejiny si vysvetľujeme vždy po novom. Občas zabúdame na nepríjemné a tvárime sa, akoby to, čo kedysi bolo, bolo famózne. Vznikajú z toho úžasné mytologické konštrukty – ako napríklad ten, že tlač v roku 1968 u nás bola úžasne liberálna a kvalitná. Stačí si pozrieť len titulné stránky denníkov a týždenníkov z roku 1968 a bude vám jasné, že „Jeden den soudruha tajemníka ÚV KSČ“ v 29. čísle týždenníka Mladý svět v roku 1968 – písal sa júl! - so slávnou fotografiou komunistu Dubčeka letiaceho do bazéna teda nie je kritikou, otvoreným premýšľaním či nebodaj slobodným priestorom. Ale spomienkový optimizmus velí veriť voľačomu inému, tvrdeniam, že noviny boli úžasné. Neboli, boli plné komunistických fráz, česť výnimkám, mlynček ideológie mlel neustále.

Spomienkový optimizmus velí veriť nostalgickému pocitu straty raja za neexistujúcim bicyklom favorit, skutočne smotanovým polárkovým snehom, kultúrou záhradiek socializmu. Alebo veriť ešte hlbším dejinám a bizarným bludom o tom, že za klérofašistického slovákštátu sa tu mali ľudia „lepšie“. Ľudia sa mali vtedy tak, ako sa mali a v kontexte možností, aké boli: prežívali, živorili alebo sa mali lepšie ako ostatní. A tak je to aj teraz a bude to aj na budúce. Budú tí, ktorí sa neboja vládnuť, manipulovať a chodiť v bahne paragrafov s cieľom chrániť svoje svorky vlkov a k tomu stáda ustráchaných ovečiek.

Minulosť má aj temnú stránku, o ktorej vieme, nepoučujeme sa z nej, ale úspešne ju zvaľujeme na „tých druhých“. Židov sme neodviezli my, to oni, druhí, ticho dodávajúc, že inak tu bolo skvele aj bez Židov. Socializmus, to boli zlí komunisti a my, dobrí ľudia, sme boli dobrí. Ani fašisti, ani komunisti, ani eštebáci, to neboli naši otcovia, dedovia, naše matky a babky. Tí zlí predsa vyhynuli, to boli mimozemšťania, s ktorými nič, my Slovač, nemáme. Dramatizácia minulosti a démonizácia tých druhých, odvrátenej strany zla sa prenáša aj do rétoriky tohto štátu, vždy pochybili „tí pred nami“, obľúbená päsť na kritiku od predsedu vlády. A ak pochybia „naši“, stávajú sa z nich tí druhí, ktorí to robili za našim čistým chrbtom, pretože naša minulosť je čistá. Tak čistá, ako naši rodičia a prarodičia, eštebáci, komunisti, ľudáci, či ich voliči.

Snaha priťahovať morálny étos minulých dní a ukazovať morálne bahno súčasnosti na plátne natretom spomienkovým optimizmom, vedie aj k absurdnostiam tipu odhaľovania busty Biľakovi, mimochodom, jeden čas to bol kolega súdruha Dubčeka v tom istom ÚV KSČ. Alebo chodiť vo vyfešákovaných čiernych uniformách a gardistických čižmách na cintorín spomínať na masového vraha a kňaza Tisa.

Minulosť tu prosto bola, hovorme o nej. Ale neidealizujme si ju. Komunisti, fašisti, eštebáci neboli „cudzí“ ľudia, ale naši predkovia, mnohí dokonca naši súčasníci, ktorí ovládajú naše životy, pripravujú zákony či tunelujú štát.

Nerobme si z minulosti modlu. Taký bol život, ak chceli prežiť, a zdá sa, že prežili, ak sme tu my, tak museli nejakým spôsobom rešpektovať stav vecí. Nie je to tragédia, je to fakt.

Minulosť však nemôže normatívne určovať to, čo bude. Osudový strach z budúcnosti chceme riešiť tým, že minulým udalostiam dávame pravdivostnú hodnotu. Ak je niečo faktom z pohľadu dejín, neznamená to, že je to aj morálne správne. Pravda v prípade histórie nemusí byť tým správnym riešením. Čo sa stalo, sa už neodstane. Ale to neznamená, že to máme rešpektovať aj dnes ako správne.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 103 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist