JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Pravidlá a záujmy

Kríza žánru | Editorial | Rado Geist | 04.08.2015

_ma_small

Počas súčasnej krízy sme to počuli mnohokrát: možno by to bolo rozumné riešenie, ale je to proti pravidlám Európskej únie. Lenže tie sa vždy prispôsobovali mocenským záujmom.

V súčasnosti tento argument rád používa nemecký minister financií Wolfgang Schäuble a jeho jastrabia družina. Podľa nich odpis gréckeho dlhu nie je možný, pokiaľ je krajina súčasťou menovej únie. Znamenal by totiž de facto prebratie dlhu inými členmi eurozóny, a to zmluvy zakazujú.

Nechajme na chvíľu bokom otázku, či to tak naozaj je, a zamerajme sa na tie oslavované pravidlá. V predstavách súčasnej nemeckej spolkovej vlády má totiž eurozóna (a hlbšie integrovaný celok, ktorý sa z nej prípadne vyvinie) fungovať ako spoločenstvo založené na jednoznačných, prísne kontrolovaných, a ak treba sankciami vynucovaných, pravidlách. Na prvý pohľad vari pekná predstava, v skutočnosti je problematická prinajmenšom z dvoch dôvodov.

Prvým je pochybnosť, či môže únia takto vôbec fungovať. Krízy, ktorými prechádzala eurozóna, sa darilo prekonávať vďaka flexibilnému upravovaniu pravidiel, prípadne ich voľnou interpretáciou, ktorá viedla neskôr k zmene. Nie ich rigidným presadzovaním. Takto sa v roku 2005 reformoval Pakt stability a rastu a v roku 2012 Európska centrálna banka zabránila šíreniu problémov do Španielska a Talianska, čo by pravdepodobne viedlo k rozpadu eura.

Okrem toho, pravidlá sa neinterpretujú a neprispôsobujú náhodne a len málokedy vo „všeobecnom záujme“. Omnoho častejšie sa výsledok formuje prevažujúcimi mocenskými záujmami. Dnes je zrejmé, že keď sa v roku 2010 rozhodol Berlín s podporou Paríža a niektorých krajín reformulovať význam pravidla, ktoré zakazuje financovanie dlhu iných členských štátov eurozóny (no-bailout), urobili to spôsobom, ktorý bol výhodný pre ich banky. To potom posilnilo kontrolu Nemecka nad hospodárskou politikou krajín periférie.

Podobne to vyzerá s mechanizmom „hospodárskeho riadenia“. V princípe má zabezpečiť, aby v menovej únii nevznikali nebezpečné nerovnováhy. Zatiaľ čo však štáty s obchodnými deficitmi dostávajú od Európskej komisie odporúčania na posilnenie konkurencieschop­nosti (vnútornou devalváciou, oslabením ochrany zamestnancov a pod.), obrovské nemecké prebytky sú terčom veľmi zriedkavej kritiky. Ťažko si predstaviť, že bude Brusel tlačiť na vládu v Berlíne, aby napríklad zvýšila mzdy.

Absolútny vrchol sa však dosiahol ku koncu neslávnych rokovaní s gréckou vládou. Schäuble s podporou ďalších kolegov, vrátane slovenského ministra financií Petra Kažimíra, navrhol vynútený Grexit – teda porušenie nezvratnosti členstva, základného princípu doterajšieho fungovania eurozóny. Napriek kapitulácii Tsiprasovej vlády je táto hrozba stále na stole.

Odchod Grécka (či už vinou stroskotania rokovaní o treťom balíku, alebo pre nemožnosť naplnenia jeho podmienky) bude hrozbou komukoľvek, kto by odporoval „integrácii“ postavenej na jasných a tvrdo presadzovaných pravidlách. Pravda, formulovaných a interpretovaných podľa konkrétnych mocenských záujmov.

Text vyšiel v denníku Pravda.

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 99 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist