Slovenskou blogosférou rezonuje hádka medzi liberálmi a konzervatívcami o prezidentského kandidáta. V situácii, keď denne prichádzajú o prácu stovky ľudí, je to síce trápne, ale je pravdou, že veci si treba vyjasniť.

Autora týchto riadkov sa spor netýkal, aj keď je zjavné, že nastal čas, aby pred Prezidentským palácom zaviala aj európska vlajka. No a zdá sa mi, že pani Radičová by s tým problém nemala.

Z minulosti sme boli zvyknutí na to, že Komunistická strana mala patent na „solidaritu a bratstvo“. Dnes v slovenskej politike pôsobí skupina ľudí, ktorá tvrdí, že má exkluzívnu zmluvu na distribúciu tradícií a hodnôt.

KDH a jej dočasná akožeinástrana z KDS sú stranami "kresťanských hodnôt." Čo takýto výrok znamená? Pravdepodobne dve, alebo tri nasledujúce veci. Že ostatní občania volia strany budˇ nekresťanských hodnôt, žiadnych hodnôt, alebo netradičných hodnôt. Istý môj známy mi dal dokonca do rúk interpretačný kľúč, keď mi povedal: „Vieš, hodnoty a liberalizmus sú v protiklade.“

Zdá sa, že si musíme ako v materskej škôlke pripomenúť staré pravdy. Liberálne myslenie nie je výsledkom slobodomurársko-protestantsko-židovského sprisahania, ako to radi tvrdia, však viete kto. Kresťanské hodnoty, ktorými sa títo politici zastrešujú, sú zase, ako vieme, výsledkom stáročných procesov, ktoré sa začali fermentáciou náboženských predstáv v Egypte, Perzii, Mezopotámii a neskôr v helénskom svete.

Viera, že náboženská viera v politike je dostatočným moralizujúcim prvkom, je hlúposť, ktorú odhalil aj čitateľ Alexandra Dumasa a jeho príbehov o kardinálovi Richelieu. Pre tých, ktorí Troch mušketierov nečítali, odporúčame Jodorowského a Manarov komiks Borgia, v ktorom sa môžeme kochať fyzickými prejavmi teologickej roztopaše renesančného Talianska.

Zjavne zbytočne a neúspešne sa nás pokúšajú ateisti a agnostici presvedčiť, že aj oni majú radi svoje deti, že aj oni majú v sebe etický kompas. Keď však spoločensky zlyhajú, vytkneme im ich životný štýl a ideológiu. Spoločnosť je pritom plná ľudí, ktorí sa prežehnávajú v magickej viere, že ako kresťania sa stali metafyzickými supermanmi, ktorým doktrína pôvodného hriechu umožňuje  síce zlyhávať, ale hlavne, že veria.

Zjednodušene povedané – presadzovať dôstojnú rodinnú politiku, byť proti umelému prerušeniu tehotenstva, proti registrovaným partnerstvám nemá nič spoločné s kresťanskými hodnotami. Ide o politické vyjadrenie predstáv o politickom kresťanstve jednej skupiny  bez ohľadu na ich konfesijnú príslušnosť. Nehovoriac už o tom, že KDH, KDS majú spolu s SDKÚ zodpovednosť za to, že v tejto krajine došlo k rozpadu sociálnych väzieb, rodinných štruktúr a zníženiu pôrodnosti aj kvôli sociálnej protireformácii, ktorú začala predchádzajúca vláda a v ktorej pokračuje súčasná.

„Bratia, boli ste povolaní k slobode....Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.“ (Galatským 5, 13-14). Tieto slová apoštola Pavla otvárajú priestor pre liberálne – v zmysle lásky k slobode – interpretácie. Najznámejší konvertita nám jasne ukazuje, akým spôsobom môžu medzi sebou ľudia komunikovať, čo je v prísnom rozpore s politikou niektorých exponentov pravice. Spoločenský život nie je kajúcnou procesiou morom postihnutých dedinčanov v Bergmanovej Siedmej pečati. KDS a KDH rozpútali v tejto krajine pod rúškom boja za dekomunizáciu nepríčetnú kultúrnu vojnu, ktorej víťazom  má byť nejaký nedefinovaný koncept konzervatívneho Slovenska, kde bude  v bukolickej zhode  pospolitý ľud v kostoloch, oligarchia bude financovať cirkvi a cirkvi budú rozhodovať o sexuálnej výchove aj biológii a všetci sa budeme cítiť ako obrázok Martina Benku.

Ako sociálny liberál som nemal pôvodne chuť ísť tento rok voliť. Odmietal som vydieranie na tému menšieho zla. Potom, ako František Mikloško oznámil svoju kandidatúru, však podporím voľbu pani Radičovej.

Súvisiace články:

• Reakcionári na Slovensku