V uplynulých dňoch a týždňoch boli na LMD-JTT publikované viaceré články na podporu prezidentskej kandidátky Ivety Radičovej. Z pohľadu čitateľa sa možno zdá, že náš portál jej kandidatúru otvorene podporuje.

 Tento portál bol však vždy nezávislý. V situácii, keď by bolo vhodné nahlas povedať, že ani jeden kandidát nespĺňa predpoklady na prezidenta, prevaha článkov na podporu Ivety Radičovej vyvoláva dojem, že redakcia LMD-JTT sa postavila na jednu stranu. Články podporujúce kandidatúru Ivana Gašparoviča sa však na stránkach nášho portálu neobjavili preto, že žiaden autor neprejavil o publikovanie záujem. V atmosfére, ktorá ovláda slovenskú blogosféru sa možno nedostatok záujmu dá vysvetliť aj nedostatkom odvahy.
 
 Ja osobne s ľútosťou sledujem, ako už nielen neokonzervatívci horlivo plnia úlohu užitočných blbcov na presadzovanie agendy neoliberálov, ale že sa tejto úlohy dobrovoľne chápu i sociálni liberáli. A to v mene akejsi pofidérnej konfrontácie s konzervatívcami. Ďakujem, neprosím. Že potom nie som liberál? Nech, dokážem s tým žiť. 
 

Najprv malé odbočenie k Františkovi Mikloškovi. Slovenskou blogosférou rezonujúca trápna hádka medzi liberálmi a konzervatívcami stále pokračuje. Mikloško nie len, že si dovolil kandidovať, on teraz dokonca odmieta podporiť madam Radičovú! Podporovatelia madam Radičovej radi operujú slovom slušnosť. Obviňujú druhých zo špinavej kampane, no im samým je svätý každý prostriedok. Jeden príklad za všetky- spájať Mikloška s Bushom a tváriť sa, ako keby Radičová nebola súčasťou vlády, ktorá poslušne plnila každé želanie americkej administratívy, to je obyčajná demagógia. S mnohými Mikloškovými názormi nesúhlasím, ale jedno kvitujem- že ich nemení podľa toho, komu práve podlieza. A že nehovorí každému to, čo chce dotyčný počuť. Ako človek ktorý nesúhlasí s názormi pána Mikloška, ale váži si, že ich nemení podľa toho, komu sa práve chce zapáčiť, ospravedlňujem sa mu za všetky neférové útoky voči jeho osobe, ktoré sa v súvislosti s prezidentskou kampaňou objavili na portáli LeMondeDiplomatique-JeToTak.
 
 
Fabrikácia súhlasu
 
Ste frí, kúl a in? Voľte Radičovú! Radičovú volí deväť z desiatich celebrít.  Radičovú volia vzdelaní, mladí, rozhľadení, múdri, krásni, inteligentní. Gašparoviča volia nevzdelaní sedláci, starí dedkovia a babky, samozrejme socky, lúzri, hlupáci, darebáci...
Odborníci na PR, pred pár desaťročiami by sme ich pokojne mohli nazvať propagandistami, vedia ako predať svoj tovar. Je pritom jedno aký, zubnú pastu, prací prášok, ovocný sirup s liehom, prezidentskú kandidátku. Proces, ktorý Chomsky nazval fabrikáciou súhlasu spôsobí, že navonok dobrovoľne kúpime niečo, čo nepotrebujeme, nechceme a možno nám to i škodí, len preto, že nám to média vedia vnútiť.
 
V skutočnosti je však Radičovej kandidatúra do vábivého obalu prebalený tovar po záručnej lehote. Gašparovičova kandidatúra síce nemá pekný obal a vlastne ani nijakú chuť, ale aspoň nehrozia zdravotné problémy. Voľte Radičovú, volíte neoliberálny program SDKU, ktorý inak nemá šancu.
 
Nie, nebudem voliť madam Radičovú. Veľmi dobre si ju pamätám ako členku vlády Mikuláša Dzurindu. Dokonca chápem aj to, prečo sú niektorí predstavitelia katolíckej cirkvi proti nej. Keď minister asociálnych vecí Kaník fušoval cirkvi do remesla a zázračne uzdravoval invalidných dôchodcov, madam Radičová mu pri tom usilovne radila. A je neskoro argumentovať, že práve toto mu trebárs neporadila, mala sa ozvať vtedy.
Keď už tento minister asociálnych vecí nebol udržateľný, madam Radičová svoju vľúdnu tvár prepožičala na „poľudštenie“ jeho deformy. Že šlo iba o kozmetické úpravy, to napovedá aj jej vtedajšia ľudová prezývka „Kaník v sukni“.
Jej nekritická angažovanosť za tzv. druhý pilier je tiež mínusom. Nemôžem sa stotožniť s prezidentskou kandidátkou, pre ktorú sú jej voliči štatistickými položkami v sociologických prieskumoch a demografických prognózach. A pritom sama sa druhému pilieru vyhýbala. (Keď nemenovaná súkromná televízia zosmiešňovala koaličného poslanca, účastného v druhom pilieri, všetko bolo OK. Keď koaličná poslankyňa zverejnila mená opozičných poslancov nezúčastnených v tzv. druhom pilieri, vrátane madam Radičovej, bolo to zrazu ohrozenie ich ľudských práv.)
Že Radičová nie je Dzurindovou bábkou? Tak to potom robila z vlastnej vôle a presvedčenia? Fakt neviem, čo je horšie.
Radičová nie je nezávislá kandidátka, je kandidátkou SDKU, kandidátkou závislou na SDKU a kandidátkou s minulosťou a vôbec nepochybujem že i prítomnosťou tvrdej zástankyne neoliberálnych princípov (aj cez víkend sa na sneme SASov pekne ukázala).
 
Keby aj bola madam Radičová nová tvár s čistým štítom, čo mi ponúka? Čím ma chce presvedčiť? Čo je v jej programe také, že ju to oproti Gašparovičovi zvýhodňuje? Kde je v jej programe to, na základe čoho chce „spoločnosť spájať, nie rozdeľovať“? Síce každému povie to, čo chce dotyčný počuť (v lepšom prípade neodpovie), napriek tomu v skutočnosti nehovorí nič.
Spája Slovákov s Maďarmi? Samozrejme! A prečo nie s Rómami a Rusínmi? Pretože nemajú nacionálne strany s disciplinovanými voličmi? Zradca opozície Pál pri Lisabonskej zmluve je odrazu dobrý Paľko pri prezidentských voľbách? Znova tu máme časy, keď slovenský nacionalizmus je hnusné zápecníctvo, ale nacionalizmus maďarský je cool?
Nebudem voliť Ivetu Radičovú. Okrem toho, že nič neponúka, nepáči sa mi jej kampaň, oficiálna, ani neoficiálna. Nepáči sa mi tá atmosféra v tzv. "slušnej spoločnosti", keď je každý volič Gašparoviča automaticky označovaný v lepšom prípade za hlupáka, v horšom za darebáka. Ja nepokladám voličov Gašparoviča ani Radičovej za hlupákov len pre to, že veria jednému, alebo druhému kandidátovi. Nepáčia sa mi verbálne útoky ľudí, ktorí sami seba označujú za slušných ľudí na ľudí s iným názorom.

 
 Menšie zlo?
 
No dobre, Radičová je síce z SDKU, ale oproti Gašparovičovi je to menšie zlo. Ľavica (SMER?) mala postaviť svojho kandidáta, nie sa postaviť za Gašparoviča. Je to Ficova politická chyba, že prepožičal svoju tvár zlému kandidátovi.
Zhrňme si argumenty. Komunistická minulosť? Pol milióna ich tam bolo! Každý desiaty Slovák, možno aj vaši otcovia a dedovia. Argumentovať dvadsať rokov po revolúcii, že má niekto komunistickú minulosť, to už ani smiešne nie je. Hovorím to ako človek, ktorý sa ešte dlho po novembri 89 nemohol zmieriť s bývalými komunistami a s prevracačmi kabátov v slovenskej politike. No dnes je to už minulosť. A mimochodom, štúdium a potom práca na Katedre marxistickej sociológie je OK? Že bola taká doba, ináč sa nedalo? Jáj...
Angažovanosť v prechmatoch a prešľapoch mečiarovskej doby? Na Slovensku to bolo vždy tak, že kto opustil Mečiara, bolo mu zo strany „demokratických síl“ vždy všetko odpustené- Kukan je skvelý príklad. Za skoro jedenásť rokov bolo dosť času vyrovnať sa s „mečiarizmom“, čo bolo nezákonné, tam bolo dosť času na vyvodenie konkrétnej zodpovednosti. „Mečiarovskú minulosť“ je dnes, keď Dzurinda u Mečiara žobre o podporu pre Radičovú smiešne pripomínať. Alebo je vari bývalý „mečiarovec“ horší od Mečiara?
 
Ak je zvolenie Radičovej cenou za nezvolenie Gašparoviča, ja tú cenu platiť nemienim. Nie som si vonkoncom istý, že Radičová je nejaké menšie zlo. A len tak mimochodom, ak budeme donekonečna akceptovať výber tzv. menšieho zla, donekonečna si budeme vyberať iba zo zla.
To neznamená, že chcem voliť Gašparoviča. Mám mnoho výhrad aj voči nemu, hoci si myslím, že je to najlepší prezident, akého Slovenská republika doteraz mala. To však nevypovedá o jeho kvalitách, skôr o kvalitách prezidentov pred ním. Asi bude niečo pravdy na porekadle, že kto nič nerobí, nič nepokazí. To však nestačí na to, aby som ho volil.
 
 
Toto mali byť prvé prezidentské voľby, v ktorých sa malo hlasovať za kandidátov, nie proti kandidátom. No liberálna ľavica bola vmanévrovaná (a môže si za to sama) do pozície, keď otvorene podporuje neoliberálneho kandidáta. V úpornej snahe pokoriť Fica, poraziť jeho kandidáta, sú sociálni liberáli ochotní podporiť tvár sociálnej protireformácie.  Ak sa to podarí, pocit víťazstva, či skôr škodoradosti, veľmi rýchlo nahradí sklamanie a hanba z výsmechu skutočných víťazov. Veľmi pekne to vidno i v našich diskusiách. Persóny, ktoré sa už roky vyznačujú superkritickým prístupom ku všetkému, čo je publikované na JTT, teraz  pochvalne mlčia. Prečo? Keď sociálni liberáli dobrovoľne lezú do neoliberálnej pasce, nebudeme na nich chvíľočku brýzgať, aby sa nenasrdili a neušli?
 
Áno, Ficova garnitúra potrebuje dostať po prstoch. Je  čo jej vyčítať, od podpory genocídneho režimu až po eurodotácie alchymistom. Ale prečo za cenu víťazstvo pravice, sedemkrát horších „modrých khmérov“? Ľavica tieto voľby nevyhrá (je smiešne tvrdiť, že Gašparovič je ľavicový kandidát) ani keď sa bude tváriť, že Radičová je jej kandidátka.
 
 Prezidenta som volil jediný krát v živote, aj to iba v prvom kole prvej priamej voľby. (Svoju voľbu som neoľutoval iba preto, že „pani Magda“ nebola úspešná. Sledujúc jej neskoršie účinkovanie v politike, chvalabohu že nebola.) Odvtedy som prezidenta nevolil, nebolo koho. V sobotu 4. apríla mám na výber z niekoľkých možností. Môžem sa zachovať tradične a voliť nepôjdem. To je najjednoduchšie. Alebo škrtnem na hlasovacom lístku oboch kandidátov, môj hlas sa neužitočne zaráta medzi neplatné hlasy, zaradím sa do skupiny ľudí, ktorí ani len voliť nevedia. No možno práve tí "hlupáci" volia najrozumnejšie. Alebo sa nechám ovplyvniť médiami, ich fabrikáciou súhlasu, keď rovnakým jazykom, akým už dlhé roky vnucujú bársaké svinstvá- od vojny v Iraku, až po Nastráž vodku- teraz ponúkajú Radičovú a im natruc budem voliť Gašparoviča.  V žiadnom prípade však nebudem voliť madam Radičovú.

Súvisiace články:

• Fakt volím Ivetu Radičovú?
• Prečo budem voliť Ivetu Radičovú
• Zvolíme prezidenta, alebo „obraz väčšiny“?