Reklama na Pohodu sa na nás v týchto dňoch valí takmer nepretržite zo všetkých kvázi-informačných kanálov. Ide asi o veľa. Aj keď sa ich vraj kríza nedotkla, určite treba ešte na poslednú chvíľu nejaké lístky predať. Normálne by som aj podľahol, ale vždy si zopakujem nasledovné:

Politika

Michal Kaščák kydá na Desmod, I.M.T. Smile a podobných, že hrávajú na politických akciách, a teda, že sú to tým pádom bezcharakterní ľudia. Nie, že by som sa ich dal teraz obhajovať, no keď si spomeniem na to, ako sa minulý rok po letisku presúšali Palko s Hrušovským a Radičová naháňala voličov, vyznieva to ako prázdne marketingové reči. Treba sa voči nim vyhraniť, pretože to môže priniesť viac zákazníkov. Ďalším dobre znejúcim heslom je proklamovaná pluralita názorov a presvedčení. S podporou jednostranného politicko-spoločenského myslenia reprezentovaného okruhom redaktorov Týždňa na čele s hviezdnym duom Hríb – Šebej má pluralita podobné šance ako na zjazde KSSZ pod Stalinovým vedením. Diskusia na štýl Lampy, kde si pozvaní hostia navzájom pritakávajú a utvrdzujú sa vo svojich názoroch rozhodne nie je otvoreným demokratickým fórom. Odlišne zmýšľajúcemu človeku môže prísť až nevoľno. Cervanová, Malinová a ďalšie „kauzy“ donekonečna omieľané a prepierané už jednoducho nudia. V poriadku, stala sa chyba, treba to riešiť, ale prečo, pre lásku božiu, na hudobnom festivale? Ešteže to väčšina návštevníkov dokáže ignorovať a špeciálne vydanie Týždňa lieta roztrhané po letisku aj s rozcíteným úvodníkom o oáze pokoja, mieru a lásky. Štefan Hríb sa asi (radšej) nebol nikdy večer poprechádzať po kempe.

Pseudoalternatívnosť

Pohoda má vynikajúci marketing. Jedným z jeho pilierov je imidž alternatívneho festivalu. V čom je vlastne alternatívny? Oproti iným festivalom je profesionálnejšie pripravený, čiže je tam všetko zabezpečené a vychytané. Vďaka tomu tam môžu prísť rodiny s deťmi a trendy tridsiatnici, prípadne i starší. Pre nich je modelovaný line-up a prichystané všetky tie služby prinášajúce pohodlie „ako doma“. Za vyšší štandard sa platí aj vyššia cena. Normálka.

Pohoda je vlastne prehliadkou rôznych firiem a organizácií, ktoré sa snažia predať svoje produkty. Všetko, čo je in, čo letí, je aj na Pohode. Ekológia, biopotraviny, spoločensko-politické debaty a mnoho ďalších vecí namiešané a vkusne upravené s komerčnými produktmi, po ktorých umelo vytvára dopyt. Všetkému sekunduje hudba. Nie sústredené počúvanie, ale hudba ako kulisa k nakupovaniu a konzumácii. V zásade nemám nič proti, inak by taká veľká akcia nefungovala. Vadí mi len, že sa organizátori hrajú na niečo iné. Umelá dôvernosť k návštevníkom, vytváranie pocitu spolupatričnosti a komunity prostredníctvom veľmi častých správ o dianí pred festivalom len zvyšuje dopyt a pocit „udalosti roka“.

Hudba

Prečo idú ľudia na Pohodu? Lebo je to Pohoda! Tohtoročný line-up je podľa môjho názoru jednoducho biedny. Pomer cena - výkon nie je výhodný. Paradoxne to, o čo má ísť na festivale najviac nie je vôbec najväčším lákadlom. Ale o to vôbec nejde! Počas dňa sa ľudia ponevierajú okolo stageov, pokiaľ nejde ozaj niečo známe a zaručené (ako Polemic, či Para) a večer sa všetci zhŕknu k Bažant stageu, pretože tam bude interpret, ktorý bol na plagáte najväčšími písmenami. To, že urobí zo svojich pesničiek krčmové karaoke (Richard Müller) alebo po dvadsiatich minútach od neho väčšina radšej zuteká na pivo (Fatboy Slim) je vedľajšie. Už produkt kúpili a nabažili sa – môžu si odfajknúť, že videli a hotovo. Sú vďační aj za pred polhodinou načapované pivečko a príjemný večerný chlad po celodennom opekaní sa.

Dobre, pár vecí by som si vybral aj tento rok, ale čo zvyšok festivalu? Pôjdem nezmyselne diskutovať s Hríbom, počúvať drísty spisovateľov, ktorí chcú predať svoju novú knihu na jedno použitie alebo pozerať sa na vystúpenie pochybných neznámych kapiel vydávaných za to najkvalitnejšie v žánri?

Funkčný mýtus

Pointou celého je, že Pohoda tak, ako sa prezentuje a ako ju konzumuje väčšina návštevníkov je mýtus. Mýtus o originalite, kvalitnom programe, pluralite, tolerancii a alternatívnosti. Organizátorom sa podarilo premysleným marketingom dosiahnuť najviac, ako sa dá – väčšine návštevníkov nezáleží na tom, aká je tá-ktorá Pohoda, každoročná účasť na tom festivale je pre nich jednoducho automatika, podobne ako kupujú denne chlieb a mlieko. Bez rozmýšľania a problematizácie. 

V súvislosti s Pohodou odporúčam poviedku Michala Hvoreckého zo zbierky Lovci & zberači s názvom Brand Party. Všetko je tam pomenované presne.

Ešte na záver, aby bolo jasné: nepohádal som sa s Michalom Kaščákom, nevyhodili ma z organizačného tímu ani z festivalu a nemám osobne nič proti nikomu, kto sa na príprave festivalu podieľa.

FOTO: 1/ Patti Smith na koncerte v Alcatraze- prelustrujú ju na Pohode za jej názory, alebo ju Kaščák blahosklonne nechá hrať na svojom "jedinom pravicovom festivale v Európe?"

2/ Manu Chao- na Pohodu tento angažovaný umelec nikdy nepríde- aj napriek tomu, že Kaščák sa o jeho účasť uchádzal. Zrejme platí výnimka, že vysokú návštevnosť môžu robiť aj ľavičiari.

Komentáre foto redakcia