Julia Roberts, Fergie, kráľovná Ranja.. Tri mená z troch desiatok ocenených žien roka. Tentoraz k nim patrí aj Slovenka, premiérka Iveta Radičová.

Prestížny americký ženský časopis Glamour už dvadsať rokov prejavuje touto formou úctu ženám z celého sveta, ktoré v duchu Gándiho „Be the change you want to see in the world “ posúvajú hraničnú čiaru ženských možností stále ďalej a vyššie.  

Tento rok dostali kolektívnu cenu aj všetky ženy stojace na čele štátu. (Takže Iveta Radičová sa nestala ženou roka sama, akoby nadobudol pocit človek po prečítaní titulov v slovenských médiách.) Je príjemné vidieť našu, inak skôr v oblasti rodovej rovnosti kritizovanú krajinu, medzi ocenenými. Máme premiérku a to už v ženskom svete niečo znamená. Samozrejme, pri takej príležitosti nesmie v našich médiách chýbať ani téma „premiérkine nové šaty“.

A čo tak téma cisárove nové šaty?

Že čo to sem pletiem? Že naša premiérka nie je nahá ako ten povestný cisár? Samozrejme, že nie je. Šaty jej ušiť stihli. Na mieru. Krásne šaty. Premiérka sa už tradične ukázala ako elegantná dáma.

Ale má to predsa len taký malý háčik. Niečo tu predsa len chýba. Zdanie klame. Ako u cisára. Ale tentoraz to nesúvisí so šatami.

Glamour totiž oceňuje ženy roka za to, že sa zaoberali aj problematikou postavenia žien, ako to vyjadrila americká exministerka zahraničných vecí Condoleezza Rice. Mimochodom, trochu zvláštny komentár od bývalej pravej ruky G.W. Busha, ktorý sa postavením žien zaoberal síce pomerne intenzívne, ale o to viac kontraproduktívne. A Condoleeza mu v tom veselo asistovala.

Nič nové pod slnkom. Ženy, ktoré sa dostali do mocenských pozícií, sa otázke posilnenia rodovej rovnosti venujú len veľmi zriedka. Platí ho hlavne o členkách konzervatívnych strán. Margaret Thatcher to vystihla vetou, že „bitka o práva žien bola z veľkej časti vyhratá.“ Bohužiaľ, platí to spravidla len o konkrétnych ženách v mocenskej pozícii, ktoré svoju bitku naozaj vyhrali. To však neznamená, že sme vyhrali aj celú vojnu; od toho sme stále ďaleko.

Čo teda chýba, je výraznejšie úsilie žien v mocenských pozíciách v prospech zmeny postavenia žien ako skupiny.  

Bludný kruh

Iveta Radičová by nebola by premiérkou, keby sa iné ženy dávno pred ňou nezaoberali otázkou politických práv žien. Tým sa okrem volebného práva podarilo dosiahnuť aj to, že slovník nadávok bol na Slovensku rozšírený o slovo sufražetka. To už samo o sebe vypovedá, aké povedomie a nálada voči feminizmu vládne v našej spoločnosti. Preto sa sotva môžeme čudovať, že úspešné ženy sa radšej od tohto hnutia radšej dištancujú. Nebudú si predsa kaziť imidž a radšej sa identifikujú so skupinou úspešných ako znevýhodnených. To je ľudsky úplne pochopiteľné.

Je to vlastne paradox; Iveta Radičová sa mohla stať premiérkou vďaka tomu, že sa dávno pred ňou iné ženy zasadzovali za politické práva žien. Ale platí aj opak; keby sa za práva žien zasadzovala aj samotná Iveta Radičová, nikdy by sa na Slovensku premiérkou nestala. Táto agenda je u nás veľmi nepopulárna a preto sa jej u nás úspešné političky radšej stránia rovnako, ako sa mužmi dominované politické strany stránia feministiek vo svojich radoch. A tu sa okruh uzatvára. Pretože pokiaľ sa úspešné političky u nás k otázke postavenie žien vyjadrovať nebudú a nepriložia takpovediac ruku k dielu, nič podstatné sa nezmení a agenda zostane naďalej nepopulárnou a okrajovou.

Iveta Radičová dosiahla, čo sa ešte žiadnej inej u nás nepodarilo. Je premiérkou a ja jej k oceneniu byť medzi ženami roka zo srdca blahoželám. Jej vzor je pre dievčatá a ženy Slovenska nesmierne dôležitý. Predsa však potichu dúfam, že si z udelenia ceny okrem nových šiat odnesie aj hlbšie pochopenie pre otázku práv žien. Veď zo svojej pozície si to už môže dovoliť. Napríklad presadiť, aby vo voľbách o najvyššie pozície, ako sú tie na hlavného prokurátora, musela byť nominovaná aj ženská kandidátka. Keď to ide v Štrasburgu, prečo by to nešlo u nás? Skrátka, potrebujeme cielene presadzovať schopné ženy na najvyššie miesta. Pretože iba jeden vzor nestačí a jedna lastovička leto nerobí. A výnimka len potvrduje pravidlo.

Nakoniec, premiérka si to už môže dovoliť a o svoj post sa obávať nemusí. Kvôli jej podpore v prospech rodovej rovnosti táto vláda určite nepadne. Muži v nej sa predsa nevzdajú pozícií a moci kvôli takým hlúpostiam.

Tak by to hádam mohla risknúť a hovoriť o otázke postavenia žien nielen v zahraničí, ale občas aj u nás, doma. Aby imidž ocenenej ženy roka nezostal len zdaním, ktoré klame.

Ako cisárove nové šaty.