JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Príbeh Evy B

Kríza žánru | Editorial | Beata Beregrad | 02.02.2015

_ma_small

Eva je moja nevlastná mama. Spolu s priateľmi z organizácie The Hidden Child, Ukrývané dieťa, spísali svoje príbehy prežitia do knihy s názvom Čo so spomienkami našimi? Nie je v bežnej distribúcii, je len zbierkou, ktorá má zabrániť tomu, aby osudy zachránených detí upadli do zabudnutia. Rozdávajú ju priateľom a vnúčatám.

V košickej pobočke organizácie je Eva jediná, ktorá neprežila celú vojnu v úkrytoch u dobrých ľudí. 6. decembra 1944 ju na základe udania zatkli spolu s rodičmi a mladšou sestrou. Nemala ani päť rokov, sestra ešte menej. Prišlo peklo na zemi v štandardizovanej forme.

Najskôr cesta do tábora smrti. Začiatok bol, ako vždy, dobytčák. 60 ľudí, židia a pár partizánov, jedno vedro. Žiadne jedlo, zima. Sedeli len ženy a deti, chrbtom ku stene, muži stáli v strede vagóna. Ten, ktorý sa zbláznil, bol priviazaný o trám. Plač. Strach z Auschwitzu. Ale cesta viedla viac na západ a trvala šesť dní a nocí. Magda, mladšia sestra, počas tých dní „oslavovala“ svoje tretie a posledné narodeniny.

Cieľom sa ukázal byť tábor Ravensbrück, 90 km od Berlína. Rozdeľovanie rodín, ženy a deti na jednu stranu, muži a chlapci nad pätnásť na druhú. Posledný pohľad na otca, už sa nikdy neuvideli. Zomrel pár dní pred oslobodením v tábore Ebensee, pobočke Mauthausenu.

Ubytovanie také, ako bolo zvykom. Barak s pričňami, trochou slamy, tenkou dekou. Extra šťastie, spodná posteľ. Pani nad nimi mala dyzentériu, často to nestihla a tak mala Eva „sprchu“.

Deň mal pevný program. Budíček o piatej, útok na latrínu, bitka o zdroj vody. Kúsok chleba, tmavá tekutina miesto kávy. Apel. Museli stáť aj deti. Väzenkyne, ktoré v noci zomreli, poukladané pred barakom. Ordnung muss sein. Večerný počet väzenkýň musí sedieť s ranným. Potom deti späť do baraku, medzi vši a obrovské potkany, matky do práce. Čakanie, či sa matka ešte vráti. Eva mala od mamy príkaz strážiť sestru a tak sa ani nepohla. Strach a hlad. Večerný apel, dlhší. Kúsok chleba, kúsok varenej repy. Latrína.

Dyzentéria, týfus, tuberkulóza, Hunger,Hunger, Hunger (hlad), špina, chlad. Každý ochorel. Raz ráno v marci sa Eva zobudila a Magduška bola preč. Zmizla. Tak to povedala mama, nezomrela, zmizla. Odvtedy sa slovo zmiznúť stalo tým najstrašnejším.

Ďalšia deportácia na jedno z najhorších miest, do tábora Bergen – Belsen. Nedostávali jesť už skoro vôbec nič, posledné dni ani vodu. Jedlo bola jediná téma rozhovorov v baraku, kde už neboli ani len prične, iba slama na zemi. Ženy si rozprávali recepty, „varili“ a Eva počúvala, držiac si prázdne škŕkajúce brucho. SS- mani už na jar 1945 stratili pracovný zápal, nebol apel, nebola práca, len vyhladované kostry, ktoré sa vliekli po vnútre tábora. Mŕtvoly už nemal kto odpratávať, vŕšili sa na hromadách. Toto videlo každodenne päťročné dieťa. Ale mama ju silne držala za ruku a vravela jej: „My tu takto neostaneme, my sa vrátime. My sa musíme vrátiť, lebo doma nás budú čakať...“

Vrátili sa, ale iba ony dve, z celej veľkej rodiny neprežil nikto. Nikto nečakal.

Občas počujem, že by sme sa nemali stále ľutovať. Aká ľútosť? Každý jeden, ktorý prežil a má potomstvo, je víťaz. Aj keby bol z lágrov vyliezol čo len jeden po štyroch, aj tak by náckovia prehrali na body. To bájne sebaľutovanie je tŕňom v oku výhradne tým, ktorí si nesú batoh nepriznanej viny z vlastných rodín. To však nie je náš problém. Nemci urobili veľké sebaspytovanie, pedantní a dôslední ako vždy, vypálili, vyvrátili a priznali všetko. Neľútostní, ako vedeli byť k iným, vedeli byť aj k vlastnej vine, k šialenstvu, ktoré zmenilo kultúrny národ na hromadu bezcitných zvierat. Iní, mäkší, si svoje činy vedeli a vedia obhájiť. Robili to pre rodinu, pre prežitie, nemohli inak. Kašlem na nich a ich prepytujem jemnocit. Nie je sebaľútosťou pomenúvať fakty.

Eva roky spolupracuje s nemeckými historikmi a aktivistami, navštevuje tábor Ravensbrück, je funkcionárkou medzinárodnej organizácie, ktorá združuje bývalé väzenkyne. Je z najmladších, má 74 rokov a má podľa mňa nervy z ocele, pretože keď tam chodí na stretnutia miestnej nadácie, prespáva v dome, v ktorom bývali dozorkyne, aj sadistka Ukrajinka Šura, ktorá mlátila jej matku. Po vojne tá mrcha odvisla. Ak je peklo, niekde tam robí v kameňolome a pridelený diabol ju mláti po hlave ťažkým opaskom s kovovou prackou.

Volám sa Beata Grünmannová, ale pri písaní používam svoje dievčenské meno Beregrad. Som posledná, kto ho nosí. Keď ho vidím napísané, mám pocit, že ešte aspoň trochu žijeme. Aj Eva je zo svojej rodiny posledná. Načo si budeme robiť ilúzie. Holokaust zničil slovenské židovstvo. Malá diaspora, ktorá prežíva, už len buduje skanzen pamiatok, záznamov a odovzdávania kultúrneho dedičstva, pokúša sa udržať pri živote, ale je vysoko pravdepodobné, že z dnešných pár stoviek bude časom pár desiatok ľudí, až napokon posledný zhasne a Slovensko bude judenrein, očistené od židov.

Len kto potom bude robiť univerzálneho zloducha? Predpokladám, že skupina s palicou si nejakého psa na mlátenie nájde. Každopádne má úspešne nakročené viacerými smermi.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 163 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist