Republikánom v Spojených štátoch začína dochádzať dych.

Rozpočtobijci so svojimi asociálnymi návrhmi narážajú na múr odporu voličov  v jednotlivých štátoch únie a aj na federálnej úrovni. Voliči,  dokonca ani vačšina demokratických politikov, nie sú ochotní pristúpiť také kompromisy ako prezident Obama.

 Masívne protesty vo Wisconsine a v priľahlých štátoch na strane jednej a hrozba prevzatia zodpovednosti za nútenú odstávku federálnej vlády na strane druhej- tlak týchto dvoch mlynských kameňov drtí asociálne sny rozpočtobijcov Republikánskej strany a Tea party v USA. Je dosť ťažké totiž ľuďom vysvetľovať, že najmajetnejšie vrstvy si vďaka predĺženiu Bushových daňových úľav opasky uťahovať nemusia, kým napríklad učitelia vo Wisconsine či Ohiu by si mali priplácať niekoľkonásobne viac ešte aj za zdravotné poistenie napriek mizerným platom, ktoré od štátu za svoju drinu dostávajú.

 Situácia na federálnej úrovni je pre Republikánov vyhrotenejšia. Môžu za to  čísla a   od reality odtrhnutá politika strany, ktorá- posilnená práve absurdným Obamovým ústupkom v otázke predĺženia Bushových daňových úľav- úplne podľahla vplyvu svojho najpravicovejšieho krídla. Taktika „rozbehnúť sa hlavou proti múru a veď ten múr uhne“ však vychádza len vtedy, ak je múrom tak makký politik ako prezident Obama. Dlhoroční demokratickí senátori sú však trošku ťažším orieškom. Hrozba Republikánov, že od 4. marca pozastavia financovanie federálnej vlády a pošlú ju do nútenej odstávky, ak sa jej rozpočet neskreše o 74 miliárd dolárov ich nezastrašila. Veď práve predlženie Bushových ďaňových úľav pre najbohatších, ktoré si Republikáni od Obamu vydobili budú stáť štátnu pokladňu za dva roky veľmi podobnú sumu- 80 miliárd. Prečo by mal štát rozdávať najbohatším a šetriť pritom napríklad na vzdelávaní? Úsporné návrhy typu ako zníženie rozpočtu pre rezort vzdelávania o 83 percent sú pritom tak nehorázne, že Demokrati na ne jednoducho pristúpiť nemožu.

 Vzhľadom na skúsenosti z minulosti by sa toto morálne stanovisko mohlo vyplatiť aj politicky. V roku 1995, keď prišlo k poslednej nútenej odstávke federálnej vlády- tiež kvôli Republikánom a tiež kvôli rozpočtu- to rozpočtobijci v prieskumoch verejnej mienky schytali k.o. Voliči v USA veľmi neradi vidia, keď ich úrady a inštitúcie nefungujú a tá politická entita, na ktorej uľpie zodpovednosť za tento stav sa ocitá v ich nemilosti. Toto si uvedomili aj Republikáni, keď pred víkendom na poslednú chvíľu priklusali s prosíkom o kompromis. Ten spočíva v tom, že za 4 miliardy rozpočtových škrtov predĺžia financovanie vlády o dva týždne. Potom sa vraj uvidí. Problémom tohto kompromisu je skutočnosť, že okrem odkladu na dva týždne nerieši absolútne nič.

 Republikáni tento odklad však súrne potrebujú, lebo na múr narážajú nielen vo Washingtone. Asociálne návrhy wisconsinského guvernéra Scotta Walkera pobúrili voličov, ktorí proti nim protestujú už niekoľko týždňov napriek treskúcej zime. Ich vytrvalosť začína sláviť úspechy. Proti zvyšovaniu príspevku na nemocenské poistenie štátnych zamestnancov ako i obmedzeniu práv odborárov na kolektívne vyjednávanie sa postavilo aj 14 demokratických senátorov, ktorí opustili štát Wisconsin a odišli do Illinois aby Senátu chýbalo dostatočné kvórum na schválenie týchto zákonov. Situáciu pre Republikánov nezlepšil ani husársky kúsok Iana Murphyho, redaktora webstránky Buffalo Beast. Ten zatelefonoval guvernérovi Walkerovi a predstavil sa mu ako David Koch, ktorý je vplyvným donorom v najextrémnejších konzervatívnych kauzách. Walker v družnom rozhovore s „akože Kochom“ potom okrem iného priznal, že rozmýšľal nad umiestením zopár objednaných vyvolávačov nepkojov do protestujúceho davu a celkovo sa vobec netváril prekvapený skutočnosťou, že mu Koch zavolal aby s ním prebral ďalšie kroky, ako postupovať proti protestujúcim .

Image guvernéra a ani ostatných rozpočtobijcov pritom tento telefonát veľmi nezlepšil. Zvýšil dojem, že politika asociálnych škrtov namierených proti najchudobnejším je koordinovanou kampaňou na objednávku najbohatších vrstiev, ktorých je David Koch ukážkovým predstaviteľom.

 Je úplne logické, že tie najchudobnejšie vrstvy sa proti tejto politike búria tak protestmi v uliciach ako aj hľadaním politickej podpory u Demokratov. Tých čaká v nasledujúcich dňoch bohatá politická žatva. Ak Wisconsin naozaj prepustí 1500 učiteľov a úradníkov v štátnej správe- tým sa vyhráža guvernér Walker ak neprejde asociálny rozpočet- a ak Republikáni nakoniec naozaj odstavia federálnu vládu, protesty sa zintenzívnia a popularita rozpočtobijcov pôjde ku dnu. Skutočnosť, že tieto dve udalosti na štátnej a federálnej úrovni sa časovo prekrývajú pritom spôsobuje, že v médiách jedna téma "živí" druhú a pokrývaniu dosledkov asociálnej politiky Republikánov a Tea party sa venuje nebývalý priestor, čo samozrejme potenciál rozsahu politických škod ešte viac zvyšuje. Zdá sa, že tentokrát bude musieť uhnúť hlava a nie múr. Republikánom prihorieva.

Autor je senior editorom tlačovej agentúry World Bussiness Press Online v Washingtone

Súvisiace články:

• „Jazmínová revolúcia“ aj v Amerike?