Európa si už dlho neužila pokojné leto, skutočné inštitucionálne prázdniny, počas ktorých "európska štvrť" Bruselu pripomína mesto duchov, keď európska politika zaspí a novinári musia uhorkovú sezónu napĺňať treťoradými správami. Už tretí rok dokáže kríza zabezpečiť pravidelný tok dramatických udalostí aj počas leta.

Napriek tomu je tých niekoľko týždňov druhej polovice júla a augusta "zaspatých". Namiesto veľkých summitov bilaterálne schôdzky, namiesto ohlasovania "riešení všetkých problémov" skúmanie terénu. V septembri sa to spustí nanovo.

Hoci cena talianskeho a španielskeho dlhu (a s ňou šance eurozóny na prežitie) kolísala sínusoidou medzi polohami "zlá" a "veľmi zlá", v skutočnosti všetci čakajú na prvý septembrový týždeň. Na jeho konci by totiž mala Európska centrálna banka odhaliť, čo hodlá robiť s (očividne neudržateľnou) situáciou na periférii eurozóny. Konkrétne, či opäť začne intervenovať na trhoch so štátnymi dlhopismi, a za akých podmienok. Jej prezident Mario Draghi bojuje zákopovú vojnu s nemeckými centrálnymi bankármi, ktorí podobné opatrenie odmietajú. No keďže už získal opatrný súhlas nemeckej kancelárky, nejde už o to "či", ale "za akých podmienok".

Krajiny, ktorým takto ECB pomôže, budú musieť súhlasiť s plánom "hospodárskych reforiem". To je cena za súhlas Angely Merkelovej a ďalších "rozpočtových jastrabov". Lenže Európska centrálna banka by mala byť politicky nezávislá. Jej pôvodným mandátom je udržanie cenovej stability (čo neznamená, že nemá intervenovať vôbec – rozpad menovej únie je ultimátnym ohrozením cenovej stability). Keďže to už očividne neplatí a banka presadzuje konkrétne hospodárske opatrenia, je namieste sa pýtať, aké sú, kto ich diktuje a čo spôsobujú.

Je takmer isté, že podmienky pripojené k pomoci ECB budú vychádzať z logiky "rozpočtových jastrabov". Ich hospodárska politika už dokázala priviesť väčšinu krajín menovej únie do recesie alebo na jej okraj.

Intervencia ECB na trhoch s dlhopismi je dnes pravdepodobne nevyhnutná na prežitie eurozóny. Nik okrem centrálnej banky na to nemá prostriedky. Španielsko, a predovšetkým Taliansko, nedokáže udržať nad vodou trvalý euroval, aj keby naplno fungoval. Zároveň však tie isté intervencie budú nadviazanými podmienkami podkopávať možnosti hospodárskeho oživenia a budú nástrojom ďalšieho okliešťovania sociálnych systémov.

Jednou z kolísok dnešnej Európy je Taliansko. V jeho mestských štátoch sa na konci stredoveku rodila politika, ako ju poznáme dnes. Jeho umelci a myslitelia zbavovali človeka strachu z nedosiahnuteľných autorít. Jeho obchodníci a bankári kládli základy súčasného hospodárskeho systému – s diaľkovým obchodom, medzinárodnou deľbou práce, mobilným finančným kapitálom. Jeden z nich, Lorenzo de Medici, zvaný Veľkolepý, vo svojom životopise o vzťahu medzi mocou a peniazmi poznamenal: je ťažké byť bohatým človekom vo Florencii, buď jej vládnete, alebo vás zničia.

Na jeseň sa začne ďalšie.