Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Každým dňom Európska únia nalieha čoraz nástojčivejšie na grécku vládu a parlament, aby prijali ešte drastickejšie úsporné ...
[Joachim Becker]
Krach z 1929 a následná Veľká hospodárska kríza nás mali naučiť dôležitú vec: že kaskádovitý pád ako súkromných, tak verejných ...
[Kriteko]
Kríza žánru | Editorial | Peter Vittek | 16.03.2010

Štrnásteho marca si Slovensko pripomína nástup režimu, ktorého hlavnými cnosťami boli ľudská malosť a nenávisť. Dnes, s odstupom času, sme sa dostali do situácie, v ktorej sa deštrukcia morálky ľudského spoločenstva môže zopakovať. Neoliberalizmus pre nástup podobného režimu vytvoril materiálne podmienky.
Rozbil sociálnu kohéziu a vytvoril vylúčených, nivelizoval vzdelanostnú úroveň a zlikvidoval sociálne istoty. Vrátil do spoločnosti zúfalstvo a nevedomosť, čo sú dôležité predpoklady pre šírenie nacionalizmu a xenofóbie.
Gérard Duménil a Dominique Lévy dospeli k záveru, že neoliberalizmus bol od začiatku projektom obnovy triednej moci. Po jeho nástupe začali prudko rásť príjmy najbohatšieho jedného percenta populácie USA a príjmy pracujúcich aj napriek rastu produktivity stagnovali.
Obr. 1. Prepad bohatstva v sedemdesiatych rokoch: podiel aktív vo vlastníctve najbohatšieho percenta populácie USA
Obr. 2. Útok proti práci: reálne mzdy a produktivita v USA
Dane pre korporácie a najbohatšiu skupinu obyvateľstva dramaticky klesli. Za sociálne služby po týchto opatreniach platila predovšetkým stredná trieda a ich úroveň začala upadať.&nbs
Obr. 3. Daňová vzbura vyššej triedy: Daňové sadzby pre skupiny s najvyššími a najnižšími príjmami v USA
Podobné opatrenia ako USA zavádzali v posledných štyridsiatich rokoch aj ďalšie krajiny Západu. Obnova privilégií malej skupiny obyvateľstva bola jednoznačne výsledkom prijatých politických rozhodnutí. Oligarchia vyvíja permanetne obrovské úsilie, aby tento fakt zastrela. Snaží sa kontrolovať a presmerovávať hnev, ktorý pociťuje masa vykorisťovaných a vylúčených, aby sa nestala jeho terčom. Počas dvadsiateho storočia sa osvedčenými nástrojmi na kontrolu hnevu stali ekonomický a kultúrny šovinizmus.
Mainstreamoví ekonómovia plnia úlohu obhajcov ekonomickej „úspešnosti“ elít. Aby sa náhodou neprezradilo, že ekonomická nadvláda akosi súvisí s politickou sférou a mocou, razia „výstredný“ názor, že ekonómia je prírodná veda. Politické rozhodnutia sa preto vraj musia podriadiť ekonomickej nevyhnutnosti. V skutočnosti je naturalizácia neoliberalizmu veľmi sofistikovaný pokus o obmedzenie nášho demokratického práva slobodne sa rozhodnúť odstrániť hierarchické usporiadanie vo výrobe a spoločnosti. Dodržiavať dnešné ekonomické pravidlá totiž nemusíme preto, lebo majú povahu fyzikálneho zákona, ale preto, lebo by mohlo hroziť, že keď sa ich pokúsime zmeniť, dostaneme sa podobne ako v šesťdesiatych rokoch do situácie, v ktorej spoločenské hierarchie začnú strácať schopnosť reprodukcie a privilégiá oligarchie budú ohrozené. Naturalizáciu neoliberalizmu sprevádza ekonomický šovinizmus, ktorý má ospravedlniť a vysvetliť obrovské rozdiely v príjmoch ľudí. Šíria sa predsudky o lenivosti chudobných alebo alkoholizme bezdomovcov, solidarita vynucovaná progresívnym zdaňovaním sa označuje za trestanie „úspešných“, atď. Skutočné príčiny chudoby či bezdomovectva mainstream nediskutuje. Výrazne tak prispieva k zakoreňovaniu nenávisti medzi rôznymi sociálnymi skupinami. Ukážkovým príkladom a produktom ekonomického šovinizmu je malomeštiak, ktorý sa s úľubou prizerá policajnej šikane bezdomovcov. Vo svojej „nadradenej“ pozícii ľahko zabúda, že sú rovnako ako on plnoprávnymi občanmi. Nežiada odstránenie bezdomovectva, žiada odstránenie bezdomovcov. Dehumanizácia chudobných a vylúčených pomocou ekonomického šovinizmu otvorila v mnohých hlavách priestor pre barbarské riešenia spoločenských problémov. Neokonzervativizmus do výbušnej ekonomickej zmesi primiešava kultúrny šovinizmus. Ponúka menu rôznych sociálnych skupín vhodných pre diskrimináciu a dehumanizáciu. Cudzinci, homosexuáli, ženy, Rómovia, moslimovia... Ponuka je pestrá, stačí si vybrať.
Pokrytectvo elitárov z radov vládnúcej triedy sa pravidelne opakuje pri protestoch proti ľudovým elitárskym hnutiam. Obsahové rozdiely medzi ich politickými programami sú minimálne. Odlišuje ich len spoločenský status a forma šírenia nenávisti. Neoliberáli a neokonzervatívci kontrolujú výrobu symbolického kapitálu. Určujú obsahy pojmov ako úspech, príťažlivosť, rozumnosť alebo neprijateľnosť. Nie je ťažké byť dokonalým a stávať sa vzorom správania pre ostatných, keď sami definujete kritériá dokonalosti. Navyše, príslušníci spoločenskej elity sú väčšinou dobre vzdelaní ľudia, ktorí dokážu svoju nadradenosť a nenávisť zabaliť do na prvý pohľad pekných ekonomických alebo morálnych teórií. Ľudoví elitári, ktorí pôsobia v priestore vytvorenom ľudovým hnevom, podobné výhody nemajú. Ich elitárstvo sa prejavuje otvorene a surovo. Ťažia z frustrácie, ktorú produkuje spoločenská elita a usmerňujú ju v súlade s jej želaniami. Keď napríklad príjmajú rasistickú interpretáciu rómskej marginality, dokonale slúžia zámerom vládnucej triedy. Odvádzajú pozornosť od jej základnej príčiny – neoliberálnej ekonomiky. Dve skupiny chudobných, alebo chudobou permanentne ohrozených, stoja proti sebe, namiesto toho, aby spoločne hľadali cestu k odstráneniu jej príčin. Vládnúca trieda si tak môže svoje privilégiá užívať bez strachu, že ju hnev, ktorý nevyhnutne sprevádza ich udržiavanie, zbaví moci.
Som presvedčený, že pre ľudskú rovnosť sú väčšou hrozbou práve tí „dobre vyzerajúci“ elitári. Oni určujú pravidlá, oni rozdeľujú spoločnosť. Ich príťažlivosť mätie. Pred poslednými prezidentskými voľbami sme to mohli vidieť jasne. Mnohí ľudia uverili, že pred nimi stojí civilizačná voľba. Uprednostnili reprezentantku neoliberálneho elitárstva pred bábkou reprezentujúcou nacionalistické elitárstvo. Symbolický kapitál neoliberalizmu je, na rozdiel od nacionalizmu, príliš veľký. Dokázal zahaliť, že nestojíme pred civilizačnou voľbou, ale pred dvoma celkom rovnako decivilizačnými. Podobný príbeh môžeme sledovať pri protestoch neoliberálov a konzervatívcov proti nacionalistom a fašistom. Nemôžeme im veriť, nie je prečo. Oni sami sú elitári a vytvárajú podmienky pre šírenie ľudového elitárstva. Ich protest proti horšie vyzerajúcim kolegom z ľudu je len absurdným protestom proti vlastnej politike.
Zdroje:
Obr. 1 – Duménil, G. a Lévy, D., Capital resurgent:Roots of Neoliberal Revolution
Obr. 2 – Pollin, R., Contours of Descent
Obr. 3 – Duménil, G. a Lévy, D., Neoliberal Income Trends: Wealth, Class and Ownership in USA
Naposledy pridaný: 22.03.2010 (peto t.)
Diskusia k článku obsahuje 12 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist